Na Slovensku si môžete kúpiť desiatky druhov chleba. Niektoré zostávajú verné tradičnej receptúre, iné sú surovinami či postupmi neustále inovované. Tak či onak, výsledok v podobe chutného pečiva je špecifický nielen druh od druhu, ale osobitosťou sa pýši aj v rámci jednotlivých krajov a krajín. Aký chlieb sa pečie v rôznych kútoch sveta?
UNESCO chlieb lavaš
Svojím vzhľadom pripomína mexickú tortilu či indické chapati. Arménsky lavaš je chlebová placka z nekysnutého cesta. Tento tenký pšeničný chlieb patrí k najstarším chlebom vôbec. Symbolizuje šťastie a ochranu pred zlými duchmi. Samotná tradícia pečenia (pečie sa na stenách rozpálenej hlinenej pece) sa spája so špeciálnymi udalosťami, akými sú napríklad svadba, krst či rôzne sviatky. Zaužívaným zvykom je, že počas svadobnej hostiny, po obrade, matka ženícha položí na plecia mladomanželov kúsky lavaša na znak spokojného spolužitia.
Vedeli ste, že?
Hovorí sa, že bez ohľadu na to, čo budú jesť Arméni na večeru, jej prílohou bude chlieb. Lavaš je bytostne spätý s arménskou kultúrou a históriou a v roku 2014 sa stal dokonca súčasťou zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva UNESCO.
Bannock aj v jedálničku domorodcov
Bannock je v prvom rade škótsky národný chlieb. Keďže zmienky o takzvanom bannucu pochádzajú už z 8. storočia, prirodzene si prešiel niekoľkými variáciami a tiež krajinami, ktoré ho prispôsobili svojim chuťovým pohárikom. Ocitol sa aj v jedálničku domorodých obyvateľov naprieč Severnou Amerikou – kanadským domorodcom ho vraj priniesli škótski prieskumníci.
Pôvodný recept bol ovplyvnený rôznymi národmi, respektíve dostupnými zdrojmi potravy na ich územiach. Preto sa aj dnes pripravuje na sladko, so slaninou, syrom, s hovädzím mäsom či so zeleninou v striedke. Jedno však zostalo nezmenené – príprava na otvorenom ohni. Ak chcete dosiahnuť čo najlepšiu autentickosť, pečenie bannocka by si malo nájsť svoje miesto v ohnisku v prírode.
Tmavý pumpernickel
Konzistenciou veľmi hustý chlieb pôvodom z Nemecka je špeciálny zložením, ako aj dĺžkou pečenia. Originálny vestfálsky pumpernickel sa totiž zvykol pripravovať na nízkej teplote a veľmi pomaly, dokonca až 24 hodín. Pomalým pečením si získal nielen svoju typickú tmavohnedú farbu, ale aj špecifickú chuť. Na tej sa, samozrejme, podieľajú aj suroviny, ktoré tvorí prevažne ražná múka. Súčasťou tradičného nemeckého chleba, ale v modernizovanom stvárnení, sú napríklad i kakao, káva, melasa či bulgur. Predstavujú „skratku“ za dosiahnutím obľúbenej chuti za kratší čas.
Adventný kletzenbrot
Patrí k najstarším vianočným múčnikom a tradície tejto vianočnej pochúťky prislúchajú k Rakúsku. Ovocný chlieb pôvodne obsahoval iba sušené hrušky, čo bolo podnetom na vznik jeho názvu – plátky hrušiek totiž nesú pomenovanie „kletzen“. V súčasnosti je obohatený aj o exotické druhy ovocia, napríklad figy či ďatle, no nájdete i recepty s použitím orechov, či už vlašských, makadamových, alebo mandlí.
Kletzenbrot sa pripravoval predovšetkým v adventnom období a bol dôležitou súčasťou slávnostného štedrovečerného menu. Práve v tento deň otec rodiny krájal a rozdával ovocný chlieb deťom, v bohatších rodinách i služobníctvu. Keďže mal prinášať šťastie, z rovnakého dôvodu sa často ušiel aj domácim zvieratám.
TIP
Typický sladký rakúsky chlieb nesmie chýbať na žiadnych vianočných trhoch v krajine. Pri najbližšej návšteve susedného štátu ho neváhajte vyskúšať, možno aj vám prinesie šťastie.
Talianska focaccia
Kedysi nazývaný chlieb chudobných, dnes má miesto i v jedálničku luxusných svetových reštaurácií – plochý taliansky chlieb focaccia. Svojím vzhľadom sa podobá pizzovému cestu, ktoré však oproti nemu nakysne do väčšej výšky. Okrúhly či obdĺžnikovitý tvar, v oboch prípadoch je typický vláčnosťou a bohatou chuťou. Hoci základný recept sa skladá iba z pár zložiek (medzi nimi nesmie chýbať olivový olej, hrubozrnná soľ a v origináli rozmarín), v súčasnosti sa bežne stretnete s ich rozšíreným zoznamom.
Vedeli ste, že?
Na severe Talianska chlieb posýpajú cibuľkou a slaninou, na juhu je obľúbená kombinácia sušených paradajok a čiernych olív. V regióne Romagna pripomína slovenský posúch – zvyknú ho potierať cesnakovou pastou. Focacciu zbožňujú nielen Taliani, preto sa stretnete s jej „rozkvitnutými variantmi“ na rôznych kontinentoch – jej súčasťou sa stávajú jedlé kvety a pestrofarebná zelenina, ktoré z nej robia chutné umelecké dielo.
Madam bageta
Tradície pečiva nevynímajú ani Francúzsko, tentoraz však v inej forme. Francúzske bagety sú jednoduchým, ale vychýreným národným jedlom. Patrí im aj prívlastok obľúbené – Francúzi vraj v priemere skonzumujú 320 bagiet každú sekundu, pričom jeden kus má pri dĺžke 70 cm hmotnosť 250 g. Bežne sa však stretnete aj s meter dlhým „úzkym bielym chlebom“. Tradičná francúzska bageta sa skladá zo štyroch zložiek – zo pšeničnej múky, z vody, droždia a zo soli. Chuť tohto chrumkavého pečiva sa dokonca každoročne hodnotí na súťaži Le Grand Prix de la Baguette.
Vedeli ste, že?
Slovo „baguette“ bolo prvýkrát oficiálne použité vo francúzskej legislatíve v roku 1920 ako špeciálny typ dlhého chleba (hoci sa piekol už minimálne storočie predtým). Pekári vraj nesmeli chodiť do práce skôr ako o štvrtej hodine ráno, no zároveň potrebovali rýchlo upiecť chlieb pre robotníkov, ktorí sa skoro ráno ponáhľali do práce. Z nedostatku času na pečenie sa zrodil skvelý, ale najmä celosvetovo chutný nápad.
Žemle kaiserky v tvare päťcípej hviezdy, ktoré dostali meno na počesť cisára Františka Jozefa I. (kaiser znamená cisár), sendvičový chlieb, ktorý vznikol vďaka neresti v podobe kartových hier anglického šľachtica, americký toast či „plackovité“ druhy pečiva, ako gruzínske chačapuri, indický naan, turecká bazlama či arabská pita – ikonické jedlá nemusia mať za sebou náročnú technologickú prípravu. Na toto označenie ich predurčujú i tradície rôznych národov, ktoré nám ukazujú, že aj obyčajné pečivo je vlastne neobyčajné.
Máte svoje obľúbené druhy chleba? V ktorých častiach sveta ste ich ochutnali? Zvyknete si doma piecť „neslovenské pečivo“? Podeľte sa s nami v komentároch.
