Fánky sú sladká chrumkavá dobrota typická najmä pre fašiangové obdobie. Bol to čas jedla a zábavy „do zásoby“ pred najdlhším pôstom. Aká je ich história? Skúsite si ich pripraviť?
Zdobili stôl takmer každej domácnosti a stierali spoločenské rozdiely. V čase fašiangov sa objavovali u pánov i chudobných, v dedinských i mestských domoch. V niektorých mikroregiónoch zostali napriek tomu až do súčasnosti takmer neznámou pochúťkou, pretože namiesto nich sa vyprážali výlučne klasické šišky, ktoré sa zdobili domácim džemom. Mali fánky vo veselom fašiangovom období aj nejakú špecifickú rolu?
Obdobie hojnosti a veselosti
Fašiangy boli jedným z najmagickejších období, ktoré sa u nás slávili. Začínali sa po Vianociach sviatkom Troch kráľov a trvali až do Popolcovej stredy, po ktorej nasledoval 40-dňový predveľkonočný pôst. Typické boli hojnosťou, a to vo všetkých možných ohľadoch – či už išlo o zábavu, rodinné udalosti, alebo hostiny. Patrili k nim bujaré zabíjačky, sprievody v maskách, svadby, tanečné zábavy i plesy. Na stoloch nechýbali údeniny, slanina, jaternice, rôzne záviny, ale ani vyprážané pokrmy, ako sú šišky, pampúšiky či fánky.
Fašiangové jedlo plnilo aj košíky mládencov, ktorí chodili po dedinách oblečení v maskách. Za odmenu dostávali peniaze i údené mäsové pokrmy, ktoré napichávali na ražeň, a sladké pečivo, ktoré vkladali do ručne pletených košíkov.
Vyprážané pečivo a mágia povier
Vyprážané pečivo sa spájalo s rituálmi, malo obradový charakter. Rodine a hospodárstvu malo zabezpečiť prosperitu v nasledujúcom jarnom období. Počas obdobia fašiangov sa končili spoločné priadky a začínalo sa tkať. Ženy popri práci varili dlhé rezance s makom alebo pražili fánky, Božie milosti. Tie mali zabezpečiť, aby ľan a konopa vyrástli aj v novom roku.


Do ľudovej kuchyne preniklo vyprážané pečivo z meštianskeho prostredia, kde bolo známe už v stredoveku. Postupne sa jeho príprava rozšírila na celé územie Slovenska, pričom boli známe dva základné postupy – cesto sa buď formovalo do okrúhleho tvaru a plnilo lekvárom, alebo sa narezávalo do rôznych tvarov, ktoré mali symbolický význam, napríklad kosoštvorec či ďatelinka.
Vedeli ste?
Vyprážané pečivo malo v rázovitých regiónoch Slovenska nielen rôzne podoby, ale aj rôzne názvy. Niekedy išlo o ten istý druh jedla, inokedy boli medzi receptúrami jasné rozdiely.
Na západnom Slovensku a v severných regiónoch dominovali šišky, ale aj Boži milosci, fánky, koblihy, striežky, herouky. Na strednom to boli názvy ako pampúchy, pampúšky. Na východe zase pankušky, krapľe či krapne.
Základný rozdiel medzi šiškami a fánkami dnes vnímame vo vzhľade i vnútornej konzistencii – šišky sú okrúhle a vnútri jemné a mäkké, fánky sú ostro rezané a chrumkavé.
Fánky – nielen fašiangový múčnik
Pôvodné fánky sa od šišiek líšia aj tým, že do cesta nejde droždie, kypriaci prášok ani sóda bikarbóna, ako sa uvádza v mnohých moderných receptoch. Podobne ako ostatné vyprážané fašiangové pokrmy, aj ony sa zásadne smažili na tuku.
Cesto sa najskôr rozvaľkalo, rozdelilo špeciálnym valčekom na trojuholníkové či obdĺžnikové tvary, uprostred narezalo a následne vypražilo. Vznikol krásny, nadýchaný a chrumkavý pokrm, ktorý gazdiné pred konzumáciou nezabudli posypať alebo obaliť cukrom.
Fánky sa piekli aj v priebehu roka – pri príležitostiach ako narodenie dieťaťa, návšteva šestonedieľky, sezónne práce. Na Horehroní boli síce neoddeliteľnou súčasťou fašiangového menu, no nešlo tam iba o pohostenie. V tomto období si zvykli gazdovia pozývať k stolu mládencov, lebo popri hodovaní sa vždy najľahšie dohodli a zabezpečili si od nich prísľub pomoci pri letnom kosení trávy a prácach so zvážaním a s uskladňovaním sena.


Vedeli ste?
Domáca masť hrala pri vysmážaní fašiangových pochúťok nemalú rolu. Hovorilo sa, že na fašiangy treba brucho mastiť, lebo po nich nasledoval prísny a dlhý pôst. Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj, hovorí jedno z fašiangových porekadiel.
Masť sa získala pri zabíjačkách a gazdinkám slúžila počas celého roka, a to nielen na smaženie. Pridávala sa do polievok, zápražiek, kapusty, omáčok, prívarkov či len tak natretá na chrumkavý chlieb.
Dôležitú úlohu mala aj v ľudovom liečiteľstve, napríklad pri zápaloch priedušiek, keď bola pacientovi aplikovaná na hrudník. V kombinácii s bylinkami sa z nej vyrábali ďalšie druhy liečivých mastí.
Súčasné fánky
Recepty na fánky sa tradovali z generácie na generáciu, postupom času sa vyvíjali či variovali, no tento jednoduchý múčnik ku káve, k čaju, ovociu alebo na cestu zostáva obľúbený dodnes. Môžete si ho pripraviť tradične smažením alebo skúste niečo iné – receptov je nespočetné množstvo.
Môžete vyskúšať nasledujúce:
- Pečené na plechu. Vyprážané jedlá sú kalorickejšie a ťažšie stráviteľné, preto možno uprednostníte ich zdravšiu alternatívu a prípravu formou pečenia. Fánky rozložte na plech s papierom na pečenie a pocukrujte. Cukor počas pečenia trošku skaramelizuje, vďaka čomu bude pečivo ešte chrumkavejšie.
- Podľa chuti. Do cesta môžete dať aj iné suroviny a prísady. Skúste tvaroh, vďaka ktorému bude cesto jemnejšie a s vyšším obsahom bielkovín, alebo rôzne koreniny, napríklad škoricu, muškátový oriešok či vanilku, ktoré prevoňajú nielen cesto, ale aj celú domácnosť.
- Polevy. Fánky si môžete ozvláštniť polevami alebo ich podávajte s džemom, horúcim ovocím, medom či so šľahačkou. Inšpirovať sa môžete aj španielskymi churros, čo je podobný typ pečiva ako fánky. Podávajú sa s čokoládovým krémom alebo len obalené v cukre.
- Fánky z kysnutého cesta. Do cesta podobného ako na šišky – z droždia či kvásku – môžete pridať aj kyslú smotanu, aby bolo nadýchanejšie a jemnejšie.
- Experimentujte s tvarmi. Fantázii sa medze nekladú, preto môžete experimentovať s rôznymi tvarmi pečiva. Skúste do cesta narezať dve diery či pásiky a vytvoriť podobu hrebeňa alebo z nich spravte tyčinky, ktoré sa budú jednoduchšie namáčať do polevy.


Gastronomická tradícia
Fánky sú pre nás lahodnou pochúťkou, ale aj súčasťou kultúrnej a gastronomickej tradície, na ktorú nechceme zabudnúť.
Ich príprava a konzumácia počas fašiangového obdobia symbolizovala hojnosť a veselosť pred prísnym pôstom. Stali sa symbolom družnosti, priateľstva a dverí otvorených pre blízkych, očakávané návštevy a možno i neznámych pocestných. Aj keď sa recepty a spôsob prípravy časom jemne menia, podstatu a význam im môže každý ponechať.
Či už sa rozhodnete pre tradičné, alebo moderné verzie fánok, táto chrumkavá dobrota zaručene prinesie radosť a príjemnú zmenu do bežných dní a dlhých zimných večerov. Mimochodom, vedeli ste, že pravé fánky sú trvanlivé pečivo? To, čo nezjete dnes ani zajtra, si pokojne môžete vychutnávať na tretí alebo aj štvrtý deň.
Zaujímajú vás korene tradičných a už aj slávnych sladkých a slaných špecialít? Prečítajte si aj ďalšie časti seriálu o pečive v regiónoch. Dozviete sa, ako vznikli a čím sú výnimočné: