Chlieb nepozná kultúrne hranice. Je obľúbeným pokrmom naprieč celým svetom už niekoľko tisícročí a práve to sa podpísalo na symbolike, ktorú v sebe nesie. Je zobrazovaný v kontexte spoločnosti i náboženstva a zosobňuje tak nielen symboly, ale aj mnohoraké tradície a povery. Čomu všetkému bola v minulosti pripisovaná príprava a konzumácia chlebíka?
Symbol domova
Chlieb je rozmanitá potravina, a to svojou podobou i chuťou. Naprieč svetom pripravujú svoj tradičný druh chleba rôzne národy a aj to je jeden z dôvodov, prečo je považovaný za znak domoviny tej-ktorej krajiny. Symbolizuje však i samotnú domácnosť. Naši predkovia považovali kuchyňu za oltár domu a do chleba, ktorý sa v nej piekol, vkladali rodinné teplo a lásku. Ako to robili?
Príprava chlebového pokrmu bola spojením tvorivého ducha prírody a človeka. To znamenalo, že gazdinka doň v procese výroby prenášala svoju duchovnú energiu, ktorá sa ďalej preniesla na stravníkov. Mohla tak ovplyvniť aj zdravie a duševné rozpoloženie svojej rodiny či priateľov. Aj preto sa zaužívali niektoré úslovia, ako napríklad: Ak kôrka na chlebe je odutá, iste sa pekárka pri sádzaní chleba do pece hnevala. Aj v súčasnosti môžeme povedať, že doma upečený chlieb má príťažlivé kúzlo – napokon, jeho šíriaca sa vôňa pôsobí na vytváranie rodinnej pohody.
Chlieb pečený s úctou
Pečenie chleba bolo pre domácnosti typické, avšak nepredstavovalo každodennú záležitosť. Naopak, príprava chutného bochníka bola stanovená na vopred dané dni, pričom sa dodržiaval približne dvojtýždňový až trojtýždňový interval medzi pečením. Piatkov sa však netýkal – verilo sa, že vtedy bol na jeho prípravu nešťastný deň. Chlieb bol symbolom úcty, a preto museli mať gazdinky vždy čistú zásteru. Prečo nesmeli pri miesení cesta rozprávať, nevedno, ale prečo mali poskakovať, to vieme – chleba tak vraj lepšie nakysol.
Vedeli ste, že?
Kto mal chuť na chlieb, musel oň poprosiť. Úcta chlebíku sa prejavovala natoľko, že ak náhodou spadol na zem, musel sa čo najrýchlejšie zodvihnúť a pobozkať. Málokedy sa jedol hneď po upečení – jeho konzumácia sa nezriedka odkladala až na nasledujúce dni. Ľudia verili, že vďaka tejto „obete“ ho bude dostatok aj v budúcnosti.
Chlieb ako talizman
Chlebu bola v minulosti pripisovaná aj obranná funkcia. Ľudia verili, že chráni deti i dospelých (ako talizman počas spánku). Deti v tomto ponímaní sprevádzal už od narodenia. Aby rodičia predchádzali urieknutiu bábätka, pridávali kúsok chleba do prvého kúpeľa. Podľa inej povery matka musela hodiť chlieb do vody, keď prvý raz prechádzala s dieťaťom cez potok. To mu malo zaručiť, aby dobre spávalo aj rástlo.
Vedeli ste, že?
Spojený s mágiou bol aj prostredníctvom iných povier. Podľa jednej z nich kto nechal chleba cez noc len tak ležať na stole, ublížil úbohým dušiam, ktoré celú noc preplakali. Ak bol zabalený do obrúska či utierky, zaručil pokojný spánok dušiam aj obyvateľom domu. Podľa inej ste na seba mohli dokonca privolať zlobu temných síl, ak ste odmietli dať kúsok chleba žobrákovi.
Boží dar
Za ten sa považoval a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Často sa hovorievalo: Bez neho je zle a kto si ho neváži, toho Boh potrestá. Od nepamäti sa zaň modlilo a v modlitbách dodnes prosíme o chlieb náš každodenný. V náboženskom chápaní však musíme ísť viac do hĺbky symbolu chleba. Keď Ježiš rozmnožil päť chlebov a nasýtil nimi 5 000 mužov, bol to zázrak, avšak keď premenil svoje telo na chlieb, bol to Boží dar pre ľudstvo. V kresťanstve teda nemá iba podobu bochníka, ale aj eucharistie, vďaka ktorej sa ľudia vyznávajúci túto vieru môžu stretnúť so živým chlebom – s Kristom.
Vedeli ste, že?
Jozef Gregor Tajovský sa v práci Chlieb u Slovákov dotkol symboliky chápania chleba: „Legenda hovorí – ako mi to moja stará mati rozprávali –, že voľakedy bolo vraj viac chleba ako dnes; ale že bolo ešte hen, keď Kristus Pán chodil po svete. Ale že jedna matka podymníkom utierala špinavé dieťa svoje, čo vraj tak rozhnevalo Pána, že siahol na byľ a chcel vôbec otrieť klas, aby sa človek požehnaniu Božiemu neposmieval. Len Panna Mária, vždy milosrdná, zadržala mu ruku, že ostal na slame ešte malý klas. Od tých čias je vraj o chlieb tak ťažko, že ho človek v potu tvári jedáva a v Otčenáši každodenne prosí Boha, aby dal dnes a zajtra tiež.“
Symbol pohostinnosti a mieru
Kto príchodzieho človeka chce si uctiť, ponúkne mu chleba s nožom, aby si odkrojil aspoň na raz do úst alebo čo len smidku. V minulosti si chlieb krájali hostia. Tradovalo sa totiž, že ak si hosť sám ukrojí krajec cez celý peceň chleba, ujde sa všetkým dookola. S pohostinnosťou je spätý dodnes. Vítanie chlebom a soľou je zvyk, ktorý aj naďalej pretrváva a má celospoločenskú pôsobnosť. Jeho odmietnutie je považované za neúctivé. V minulosti však nešlo len o neúctu – odmietnutím ste sa stali nepriateľmi.
Povery o chlebe, ktorými sa ľudia riadili
- Ak odkrojíte chlieb veľmi krivo, znamená to, že ste boli oklamaní.
- Ak po prerezaní bochníka nájdete v jeho vnútri dieru, je to znamenie blížiacej sa smrti niekoho, kto sedí s vami za stolom (verilo sa, že dutina v chlebe je symbolom rakvy).
- Ak vyhodíte chlebové odrobinky do koša, domácnosti to prinesie smolu (pripúšťalo sa ich hodenie do ohňa).
- Smolu vraj prinesie i to, keď bochník položíte „hore nohami“ na stôl, ak ste z neho už predtým odkrojili krajec.
- Ak by ste bochník neotočili odkrojenou časťou odo dverí, mohli by ste zapríčiniť jeho nedostatok.
Ľudia radi pripisovali dôležitosť nepodloženým javom a pridŕžali sa povier o chlebe, ktoré mali negatívny, až odstrašujúci charakter. Symbolika ukrytá v chlebe však nesie pozitívne posolstvá a bez ohľadu na to, čoho všetkého je chlieb znakom, predstavuje predovšetkým symbol života. Vnímate ho rovnako alebo je pre vás iba obyčajným pokrmom? Podeľte sa o svoje názory v komentároch.
