Chlieb je život. Napokon, aj jedno z porekadiel hovorí, že chleba sa nikdy neprejeme. Pomohol prežívať generáciám po tisícky rokov a oprávnene si vyslúžil úctu. Chlieb však je aj zdravie a radosť – jeho pečenie je rituál a pre mnohých i poslanie. O tom, že ľudia ho vnímali iba v tom najlepšom svetle, svedčí množstvo úsloví, ktoré sa tradovali a zachovali podnes. Ktoré z nich poznáte?
Pôvod slova chlieb
Etymológia vychádza zo starej angličtiny. Slovo „bread“ je spoločné pre mnohé germánske jazyky. Príkladom je nemecký „brot“, dánsky „brød“, holandský „brood“ či švédsky „bröd“. Odhaduje sa, že pôvod má spojitosť s koreňom slova „break“ vo význame lámať. Jeho prvé použitie totiž súvisí s tzv. broken pieces, čiže odlomenými kúskami, a tiež s latinským „crustum“ s podobným významom. Zaujímavé sú i pôvodné názvy chleba v iných jazykoch. Napríklad pomenovanie „hlaf“ pravdepodobne súvisiace s dnešným anglickým názvom „loaf“, čiže bochník. Ďalej chlieb ako „hlieb“ v starej hornej nemčine, „leib“, v modernej nemčine „laib“, v estónčine „leib“, vo fínčine „leipä“ a v ruštine „chleb“ (хлеб).
Vedeli ste, že?
Anglické oslovenia lord a lady súvisia s chlebom. Pomenovanie lord vychádza zo staroanglického „hlaford“, čo doslovne znamená strážca chleba, lady je zo staroanglického „hlæfdige“ vo význame miesiaca chlieb. Pán domu je v tomto ponímaní ten, kto má zabezpečiť jedlo, pani domu tá, ktorá sa má postarať o jeho prípravu.
Ľudové príslovia a porekadlá o chlebe
Slovensko je typické bohatým zastúpením rôznych ustálených slovných spojení, akými sú príslovia, porekadlá či pranostiky. Chlieb má v rámci nich svoje čestné miesto, napokon, história tohto stáročiami uctievaného pokrmu sa datuje ešte do obdobia pred naším letopočtom. Formovala sa tak nielen jeho podoba a chuť, ale aj tradície, povery, tzv. povedačky a úslovia.
„Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.“ Skromnosť a striedmosť sú nepochybne vlastnosti, ktoré by si v súčasnosti zaslúžili povýšiť v rebríčku hodnôt. Ďalšie úslovie k nim pridáva pre mnohých tie najdôležitejšie hodnoty – slobodu a rovnosť: „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota.“ Veď predsa „kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi“. Ich význam si človek uvedomí najmä mimo domova. Obzvlášť ak sa dlhšie nachádza mimo svojej krajiny. Vtedy si naozaj povie: „Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá.“
Naši predkovia mnoho ráz pocítili, že „lepšie jesť chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji“. Nie každý sa totiž riadil myšlienkou: „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ Avšak našli sa a našťastie dodnes existujú aj láskyplní ľudia, dokonca až tak veľmi, „že by ich mohol na chlieb natierať“. Ale pozor, toto môže byť nebezpečné, najmä ak ide o svadbu – „oženiť sa, to nie je chlieb požičať“. Vtedy by mohlo, aj keď v trochu obmenenom význame, navždy platiť: „Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.“
Na Slovensku máme zvyk vítať ľudí chlebom a soľou a vzdávať im tak úctu. Predošlé generácie verili, že úcta by mala kráčať ruka v ruke so šľachetnými a správne mienenými skutkami: „Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.“ Verili aj, že všetko v živote si treba zaslúžiť: „Lepší kúsok chleba z práce než pečienka z milosti.“ Súhlasíte? Ak aj nie, žiadne obavy, nestane sa, že by vás niekto „znosil tak, že ani pes by si kus chleba od vás nevzal“. Jedno všeobecné odporúčanie však pre vás máme: „Tak žite, aby bolo aj chleba, aj neba.“
Uhádli by ste, kde takto hovorili o chlebe?
Naša krajina je okrem iného typická veľkým množstvom nárečí. Dokonca v rámci malého územia okresu sa môžete stretnúť s viacerými dialektmi. Niet sa čo diviť, že niektoré príslovia a porekadlá sa ústnym podaním obmieňali – nielen vo svete, ale aj v každom kúte Slovenska zneli inak.
- Kedysi sa vyznávalo, že kto človeka platí, tomu on slúži: „U kotroho gazdu pes chľib žre, na toho dvore breše.“ (okresné mesto Humenné)
- O lakomej žene sa hovorievalo: „Tej sa ruka trasie, keď má komu chľeba otkrojiť.“ (Blatnica, okres Martin)
- Aj dobrosrdečnosť sa zvykla prirovnávať k chlebu: „Človek dobrí ako kus chľeba.“ (Horná Lehota, okres Brezno)
- Mať veľké skúsenosti, to znamenalo: „Vedzed vádz jak chleba jescit.“ (Brestovany, okres Trnava)
- Možno aj vy súhlasíte s tým, že dlhý pobyt na jednom mieste sa človeku napokon zunuje: „Z jennéj pece chliép sa prijjé.“ (Bošáca, okres Nové Mesto nad Váhom)
- O človeku v nepríjemnej situácii sa dodnes vraví: „Miet po chlebie.“ (Jablonové, okres Malacky)
- Obzvlášť platí, že nie všetky reči treba brať vážne: „Reči sa hovorá, chlíp sa jí.“(Lukáčovce, okres Nitra)
- A napokon, nič sa nezmenilo na tom, že chlieb si treba všade zaslúžiť: „Chľib je fšaje o dvoch skorkach.“(Klokočov, okres Čadca)
Pravda v pranostikách?
Samotné korene pranostík siahajú do dávnej minulosti. Cit a zmysel pre vnímanie počasia mali už babylonskí Chaldejci, ale aj Egypťania, Izraeliti, starí Rimania či Gréci. Dôkazom sú mnohé literárne diela, medzi nimi napríklad Homérova Odysea, ale tiež „kalendáre“. Pre našich predkov boli pranostiky podstatné. Riadili sa nimi v rôznych oblastiach, no „predpovede počasia“ sa spájali najmä s úrodou. Dalo by sa povedať, že v súčasnosti klíma začína pranostiky prepisovať. Čo poviete, platia tie o chlebe aj dnes?
- Keď sa rok so zimou a snehom počína, sľubuje dosť chleba, ale málo vína.
- Na svätého Marka kto nemá chleba, nech hryzie jablká.
- Na svätého Lukáša hojnosť chleba i kaše.
- Pod snehom chlieb, pod dažďom hlad.
- Ak sa adventný sneh dočká marcového, nebudeš, sedláčku, jesť chleba ražného.
- Zo suchého júna radi nebývame, za vlhkého vína chleba nemávame.
- Keď sa hríbov v lete mnoho rodí, rok, ten málo chleba plodí.
Chlieb v citátoch osobností
Nielen v ľudovej slovesnosti mal chlieb svoje čestné miesto. Dostal sa aj do pozornosti rôznych mysliteľov a významných ľudí, vďaka čomu sa nad jeho dôležitosťou môžeme zamýšľať aj v podobe výrokov známych osobností. Je zaujímavé sledovať, že myšlienka zrodená pred mnohými rokmi nestráca vekmi hĺbku, práve naopak.
„Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve také nevyhnutné ako denný chlieb.“ Možno sa aj vy stotožňujete s citátom francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca. Väčšina výrokov sa však spája s chlebom vo význame pokrmu pokrmov. Holandský maliar Vincent van Gogh to videl takto: „Kto ľúbi, žije. Kto žije, pracuje. Kto pracuje, ten má chlieb.“ Americký spisovateľ a filozof Henry David Thoreau zase tvrdil: „Pre človeka je lepšie, ak zomrie od hladu, ako keby prišiel pre chlieb o nevinnosť.“ Indický mysliteľ a politik Mahátma Gándhí bol presvedčený, že „ak by sa boh zjavil hladujúcim, neopovážil by sa to urobiť v inej podobe, než je chlieb“.
„Je ťažké ušľachtilo premýšľať, keď premýšľame iba nad tým, kde vziať na chlieb.“ Podobne ako francúzsky filozof Jean-Jacques Rousseau sa vyjadrila aj česká spisovateľka Božena Němcová: „Duch tratí silu, keď ho zaťažuje starosť o každodenný chlieb.“ Pravdivosť týchto citátov sa zvyčajne odhalí až v situácii, z ktorej sa chce každý čo najskôr vymaniť. Ak sa to však podarí, oplatí sa riadiť mottom, ktoré vzišlo z úst belgického katolíckeho kňaza Phila Bosmansa: „Podeľ sa o svoj chlieb a bude chutiť lepšie. Podeľ sa o svoje šťastie a stane sa väčším.“
Podeľte sa nielen o šťastie, ale aj o úslovia o chlebe, ktoré hovorievali vaši starí rodičia či blízki. Ktoré vám dodnes znejú v ušiach? Súhlasíte s nami, že ich nadčasová myšlienka je neodškriepiteľná?
