Raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa, naštartujú metabolizmus, zaistia dostatok energie a pripravia naše telá na nový deň. Každý národ si ich vychutnáva inak, s rôznorodými surovinami, chuťami, na sladko, na slano, no často tak ako na Slovensku, teda s fantastickým čerstvým a chrumkavým pečivom. Aký chlieb, pečivo či pekárenské výrobky raňajkujú ľudia v rôznych kútoch sveta?
Ak ste dobrodruhovia, ktorí radi objavujú nepoznané a unikátne špecifiká zahraničných krajín, neváhajte na svoj zoznam pripísať aj tradičné raňajky v útulných kaviarničkách, bistrách alebo v moderných streetfoodových stánkoch. Kultúru národa totiž nespoznáte len prostredníctvom pamiatok, čo-to vám o nej prezradí aj miestna gastronómia. Nezúfajte však, ak nie ste práve cestovateľské typy alebo sa jednoducho do zahraničia v blízkom čase nechystáte. Chutné raňajky inšpirované zahraničím si totiž môžete pripraviť aj v pohodlí domova a vytvoríte si tak dokonalú atmosféru vašej obľúbenej krajiny. Inšpirujte sa spolu s nami.
Turecká tisíc a jedna chuť
Turecko je krajina rôznorodých chutí a ingrediencií. Sú preň typické bohaté raňajky a stôl prehýbajúci sa pod naplnenými malými taniermi. Hlavnú rolu zohráva jednoznačne turecký čaj, bez ktorého miestni nezačnú raňajkovať. Dôležitou súčasťou tureckých raňajok je aj biely chlieb, ktorý miestni konzumujú so všetkým, dokonca aj s ryžou či cestovinami. Radi si ho trhajú na kúsky a namáčajú do rôznych omáčok či olejov. Vychutnávajú si ho aj s vajcami na všakovaké spôsoby, obľúbená je praženica pripomínajúca slovenské lečo. A práve pri jej konzumácii je biely chlieb veľmi dôležitý, slúži totiž ako príbor. Na stole nesmú chýbať ani syry, olivy, maslo, saláma, med, sezamová pasta, džemy, čokoládové krémy, sušené ovocie a orechy, pişi, čiže suché šišky, sigara böreği, čo sú vyprážané rožteky s fetou a pod.
Takéto bohaté raňajky si však Turci nedoprajú počas bežného dňa, je to skôr tradícia nedele, keď sa nepracuje. V tento deň vyrážajú do ulíc a raňajkujú v prítomnosti rodiny či priateľov. Počas pracovných dní uprednostňujú rýchlu formu stravovania, teda niečo, čo si môžu vziať do ruky a zjesť cestou do práce. K najpopulárnejším patrí simit – sezamový „bagel“ alebo praclík, ktorý si aj vy počas ciest môžete vychutnať doslova na každom kroku. Miestni predajcovia svoje vozíky umiestňujú na rušné miesta, kde je najfrekventovanejší pohyb, aby si ich domáci mohli pohodlne kúpiť bez nutnosti vystúpiť z auta. Simit sa dá vychutnávať len tak sám osebe, teplý a chrumkavý, no predajca vám ho rád rozreže a naplní napríklad krémovým syrom, pastou z olív či čokoládovým krémom.
Populárnym raňajkovým pečivom v Turecku je aj:
- poğaça – pagáč s náplňou (syr, čokoláda, olivy, mleté mäso a pod.),
- gözleme – tenký plackový chlieb s plnkou (zemiaky, syr, mäso, čokoláda),
- börek – turecké národné jedlo, niečo ako naša štrúdľa, plnené na slano.
Talianske raňajky v štýle la dolce vita
Taliani sú vyhlásenými milovníkmi jedla a niet sa čomu čudovať, ich gastronómia je svetoznáma. Mnoho turistov navštevuje túto slnkom zaliatu krajinu aj preto, že chcú spoznať všetky talianske chute, ochutnať pravú taliansku pizzu, špagety carbonara či sladučké tiramisu. Taliani sa držia hesla „v jednoduchosti je sila“, čo v ich gastronómii platí dvojnásobne. Jedlá sa vyznačujú jednoduchosťou, pestrosťou a nápaditosťou.
Typický začiatok dňa sa v Taliansku nesie v znamení voňavej kávy – espressa či kapučína. Čo sa týka jedla, vo všeobecnosti uprednostňujú Taliani sladké raňajky, no nájde sa aj pár takých, ktorí si doprajú i slané, pri ktorých nesmie chýbať sušená šunka prosciutto alebo bresaola, mortadella, rôzne druhy salám s vajcami, so syrmi a s chlebom. Práve chlieb je dôležitou súčasťou talianskej kuchyne, podáva sa ako príloha takmer ku každému jedlu. K raňajkám si ho miestni radi doprajú aj na sladký spôsob – potretý džemom alebo nutellou.
Vedeli ste, že?
Ak navštívite Taliansko, doprajte si na raňajky ich typické canolli – lahodné pečivo pochádzajúce zo Sicílie, plnené zmesou smotany a syra. Vyrába sa z cesta, ktoré sa vyvaľká na tenké kolieska, tie sa opečú a naplnia zmesou, posypú cukrom, prípadne inými surovinami, ako napríklad pistáciami, kandizovaným ovocím či kúskami čokolády, a konzumujú sa teplé. Ide síce o dezert, no Taliani si ho radi doprajú aj na raňajky. Ak sa rozhodnete urobiť si ho doma, výhodou je, že cesto si môžete pripraviť vopred a naplníte ho až vtedy, keď naň dostanete chuť alebo keď očakávate hostí.
Spolu s lahodnou kávou patria k najčastejšiemu raňajkovému menu rôzne sladké briošky plnené krémom, pudingom, džemom, ktoré majú v každom regióne Talianska iný názov – cornetto, brioche, croissant –, ale aj koláčiky ako ciambela (bábovka) či crostata, ktorá je z lineckého cesta, plnená džemom alebo nutellou a s typickou mriežkou z cesta navrchu. Obľúbené sú aj sucháre, ktoré majú mierne sladkú chuť a sú určené na jedenie so sladkými prílohami, napríklad s džemom. Taliani si ich radi vychutnávajú aj bez prílohy, a to tak, že ich namáčajú do mlieka alebo kávy.
Francúzska elegancia a jednoduchosť na tanieri
Vo Francúzsku sú raňajky prekvapivo považované za najmenej dôležité jedlo dňa a niektorí miestni neraňajkujú vôbec, vystačia si so šálkou kávy. Tí, ktorí si ich doprajú, uprednostňujú na tanieri jednoduchosť a sladký variant pokrmu. Štandardné raňajky často predstavuje teplý nápoj, káva alebo čaj, kúsok bagety s maslom a džemom a občas ovocný džús.
Vedeli ste, že?
Pôvod typickej francúzskej bagety nie je úplne jednoznačný a existuje okolo neho mnoho legiend. Jedna hovorí, že bagetu v polovici 19. storočia priniesli do Paríža viedenskí pekári, iná spomína istého Poliaka, ktorý vraj vymyslel špeciálny kvások, do dnešného dňa používaný ako základ výroby bagiet. Ďalší príbeh je spojený s inžinierom, ktorý projektoval parížske metro. Pracovníci, ktorí kopali v metre, mali zakázané nosiť do tunelov nože, a tak inžinier Bienvenüe vymyslel dlhý chlieb, ktorý sa dal lámať aj bez použitia noža – typickú francúzsku bagetu. Tá má prísnu receptúru – môže sa vyrábať iba zo pšeničnej múky, z vody, droždia a zo soli, ako doplnok sa môže použiť fazuľová alebo sójová múka a pšeničný slad.
K obľúbeným raňajkovým pokrmom patrí aj croissant, no niektorí sa mylne domnievajú, že Francúzi ho jedia každý deň. Pravda je trochu iná, jedia ho skôr príležitostne, napríklad cez víkend alebo vtedy, keď nestíhajú a kúpia si ho cestou do práce. Typický je maslový croissant, ale aj croissant plnený mandľovým krémom, posypaný praženými mandľami a práškovým cukrom. Francúzi zvyknú siahnuť aj po iných pekárenských výrobkoch, ako sú krehké koláčiky plnené čokoládovým krémom, škoricové rolky či slimáčiky a palmier – srdiečko z lístkového cesta pokryté chrumkavým karamelizovaným cukrom.
Bohatá poľská kuchyňa ovplyvnená rôznymi kultúrami
Poľská kuchyňa má veľmi klasický charakter a odzrkadľuje sa v nej vplyv krajín, ktoré sa nachádzajú v jej blízkosti – Ruska, Nemecka, Rakúska, Česka, Ukrajiny, Bieloruska či Litvy –, ale aj takého Francúzska a Talianska. Typické sú veľmi výrazné chute, často octové alebo cesnakové, obľúbenými potravinami sú kyslá kapusta, uhorky, cvikla, smotana, údené mäso a produkty z neho, z korenín dominuje kôpor, rasca, čierne korenie či petržlenová vňať.
Poliaci len sporadicky vynechávajú raňajky. Úspešný deň štartujú na rozdiel od Francúzov sýtymi pokrmami, medzi ktorými nechýba mäso a vajíčka uložené na krajci chleba. Prílohou môžu byť rôzne mliečne produkty, napríklad kefír. Dôležitou súčasťou raňajkového menu je aj lahodná káva. Prekvapivé je, že po takých výdatných raňajkách často nasledujú aj raňajky číslo dva, v rámci ktorých nemôže chýbať opäť chlebík alebo sendvič, napríklad s klobásou.
Obľúbenou raňajkovou pochúťkou je aj tzv. bagel, ktorého pôvod môžeme hľadať už v 13. storočí, pričom s pečením tohto druhu pečiva začali židovskí pekári. Miestne židovské komunity si neskôr bagle pripravovali na záver sabatu, počas ktorého sa nesmelo variť – ich príprava bola totiž omnoho jednoduchšia ako príprava iného pečiva, takže vďaka tomu nemuseli členovia rodín dlho hladovať.
Vedeli ste, že?
Poľské bagle nadobudli dokonca taký význam, že nimi boli v rámci ľudových tradícií kŕmené ženy tesne po pôrode, a to v rámci ochrany novonarodených detí. Rovnako sa stali bagle súčasťou smútočných židovských rituálov. Postupom času nadobudli takú popularitu, že si ich na každodennú spotrebu kupovali aj kresťania. Pokrm sa stal veľmi obľúbeným a prenikol až do Spojených štátov amerických – v období, keď tam začali emigrovať európski Židia.
Pre bagel je typická diera uprostred, ktorá má veľmi praktické dôvody – umožňuje dokonalé prepečenie a chrumkavú kôrku. V minulosti mala táto dierka aj ďalší praktický dôvod – vďaka nej sa mohlo na tyči prepravovať viac pečiva naraz. Základ tohto chutného pokrmu tvorí jednoduché kysnuté cesto, veľmi podobné chlebovému, a pšeničná múka, no môžete použiť aj žitnú či celozrnnú. Vychutnajte si ho v uliciach Poľska alebo si ho pripravte v pohodlí domova a naplňte napríklad avokádom, vajíčkom a zeleninou, slaninou a čedarom alebo inými chutnými surovinami.
Staré nemecké príslovie hovorí, že nie je umenie chlieb jesť, ale upiecť. V každej krajine sveta sa chlieb, ale aj pekárenské výrobky pripravujú iným spôsobom, podľa prísnych receptúr zachovaných z minulosti, patriacich konkrétnemu územiu a kultúre. Francúzi majú bagetu, Židia maces, Rakúšania kajzerku – všetko pekárenské výrobky odlišujúce sa textúrou, chuťou i tvarom. Cestovať a ochutnávať unikátne pečivo alebo si ho pripraviť v pohodlí domova a vytvoriť si tak atmosféru tej-ktorej krajiny stojí za to.
Pečivo typické pre ktorú krajinu vám chutí najviac? A ktoré sa chystáte ochutnať/pripraviť si doma v blízkom čase?
