Aj keď by sme si to všetci veľmi priali, neexistuje bohužiaľ nič ako “univerzálny plán stravovania”. Vždy je potrebný individuálny prístup, vnímanie vlastného tela a naozaj veľa disciplíny, ak máte doma malého športovca. Práve za jedálniček svojich detí máme tú najvyššiu zodpovednosť!
Dospelí a znovu začínajúci športovci
Mnohí z nás sme kedysi športovali, avšak po nástupe do práce sme už nemali toľko času. To máva za následok jediné – priberanie a následnú snahu schudnúť. V danú chvíľu sa ešte len väčšina ľudí začína “učiť jesť správne”. K dobrej kondícii sa potom musíme prepracovať cvičením. Všetkého ale s mierou!
Na začiatok je potrebné si uvedomiť, že do kondície sa nedostaneme hladovaním. Často argumentujeme tým, že nemáme pocit hladu. To ale ani nemusíme. Hlad má naše telo. Aj keď máme nejaké tie kilá navyše, naše telo môže byť v skutočnosti podvyživené. Tým pádom sa odmieta vzdať tuku, a naopak si všetky tukové zásoby hromadí. Je teda potrebné preprogramovať nielen naše telo, ale hlavne náš vlastný mozog, ktorý je presvedčený, že “mať hlad” je správne.
Stačí si len vybrať, ktorý typ stravovania vám bude vyhovovať. Či už si zvolíte keto diétu, low carb stravovanie alebo radšej dávate prednosť vyváženej strave, musí vám vybraný spôsob dlhodobo vyhovovať. Na tom sa zhodujú nielen odborníci na zdravú výživu, ale aj MMA zápasník a náš ambasádor Attila Végh, ktorý nám nedávno zveril svoje 3 kľúče k úspechu.
Ako to je s živinami?
Stále ale platí, že ak ctíme vyvážený jedálniček, mal by obsahovať 20 – 30 % bielkovín, 30 % tukov a 40 – 50 % sacharidov. Bavíme sa o optimálnom rozložení makroživín pre človeka, ktorý si chce udržať váhu a mať “z čoho stavať svaly”. Pokiaľ chcete pribrať napríklad z dôvodu bodybuildingu, bude váš príjem samozrejme vyšší – najmä percento bielkovín.
Ako to je u dospievajúcich detí?
Na deťoch by sme nemali experimentovať tak, ako to často robíme sami na sebe. Pokiaľ si nie sme istí optimálnym príjmom kalórií, mali by sme sa radšej poradiť s odborníkom – najmä ak dieťa závodne športuje. Získame tak aspoň orientačný “plán”, ktorého sa držať. Musíme si tiež uvedomiť, že mladý a dospievajúci organizmus potrebuje väčší príjem. Napríklad pre 15-ročného nešportujúceho chlapca je optimálny príjem zhruba 2200 kcal. U dievčat zvykne byť optimálny príjem asi o 200 – 300 kcal nižší.
Ak dieťa športuje, veľmi často má sotva čas na to, aby sa včas presunulo na tréning – či už ranný alebo popoludňajší. V množstve prípadov sa stáva, že nestíha raňajkovať a desiatovať. Jeho telo pritom potrebuje “palivo”. Dosť často to dopadá tak, že po tréningu vezme váš potomok útokom fastfood, ktorý ho síce na chvíľu uspokojí, ale jeho telu nedá potrebnú výživu.
V jedlách z fastfoodov sú totiž takzvané “prázdne kalórie”. Máme teda po nich pocit, že sme najedení, ale telo reálne nedostane, čo potrebuje. Vzniká tak únava a prípadné únavové zranenia, ktoré sú veľmi nepríjemné. V tomto prípade je dobré siahnuť po rýchlej pomoci. Existujú proteíny rôznych príchutí, ktoré si aj tínedžer zvládne vziať so sebou do školy alebo ich vypije napríklad v dopravnom prostriedku. Vy tak budete mať istotu, že bude mať dostatok energie pre stavbu svalov a zvládne náročné športové tréningy.
