Detské potravinové alergie sú čoraz väčším problémom verejného zdravia, a to nielen na Slovensku. O tom, že nejde o žiadnu maličkosť, svedčí fakt, že ich výskyt v posledných 30 rokoch narastá a v súčasnosti sa týka približne 6 až 8 % detí na celom svete. Ide o komplexnú záležitosť – potravinová alergia totiž ovplyvňuje nielen zdravotný stav, ale aj sociálne interakcie, školskú dochádzku a kvalitu života, najmä ak je spojená s pridruženými ochoreniami, ako sú astma, atopická dermatitída či alergická nádcha.
Nemýľte si ju s potravinovou intoleranciou
Keďže veľa ľudí nevie, v čom sa líši potravinová alergia a potravinová intolerancia, najprv si vysvetlime rozdiel medzi nimi. Kým prvá z nich sa týka imunitného systému a môže byť život ohrozujúca, druhá sa týka tráviaceho systému a nikdy neohrozuje život dieťaťa alebo dospelého. Rozdiely sú aj v príznakoch. Príznaky alergie na určitú potravinu môžu vplývať na viac ako jeden telesný systém – kožu, pľúca, brucho, ústa, nos, hrdlo či srdce. Deti s potravinovou intoleranciou majú problémy iba s trávením potravín a môžu pociťovať bolesti brucha, plynatosť a zápchu. Najčastejšou intoleranciou je neznášanlivosť mliečneho cukru, teda laktózy.
Kľúčové je aj načasovanie príznakov. Pri potravinovej alergii sa zvyčajne objavia do dvoch hodín po požití potraviny. To znamená, že dieťa, ktoré sa zobudí na druhý deň a sťažuje sa na bolesť brucha, nemá alergickú reakciu.
Ako sa u detí prejavuje potravinová alergia?
Keď imunitný systém organizmu nadmerne zareaguje na určitú potravinu, môžu sa objaviť tieto príznaky:
- koža: svrbenie, žihľavka, opuch, sčervenanie a teplo;
- oči: slzenie, začervenanie, svrbenie, opuch;
- nos: výtok z nosa, svrbenie, upchatie;
- ústa: svrbenie, opuch pier, jazyka a úst (čo môže potenciálne zhoršiť prehĺtanie alebo dýchanie);
- žalúdok: nevoľnosť, vracanie, hnačka, bolesť brucha;
- dýchacie cesty: tlak na hrudníku (problémy s hovorením alebo vdychovaním), dýchavičnosť, zrýchlené dýchanie, kašeľ, sipot;
- kardiovaskulárny systém: slabý pulz, strata vedomia, bledý vzhľad, závraty, točenie hlavy, zvýšená a potom zasa znížená srdcová frekvencia;
- neurologické alebo psychické: brnenie úst a tváre, pocit „blížiaceho sa konca“.
Príznaky môžu nastupovať rýchlo alebo pomalšie, v priebehu niekoľkých hodín. Ak sú postihnuté viaceré oblasti tela, reakcia môže byť závažná alebo dokonca život ohrozujúca. Tento typ alergickej reakcie sa nazýva anafylaxia a vyžaduje si okamžitú lekársku pomoc.
Ktoré potraviny označujeme ako potenciálne alergény?
K potravinovým alergiám dochádza vtedy, keď imunitný systém – obrana tela proti infekciám – mylne považuje bielkoviny obsiahnuté v potravinách za hrozbu. V dôsledku toho sa uvoľňuje množstvo chemických látok a práve ony spôsobujú príznaky alergickej reakcie. Alergickú reakciu môže spôsobiť takmer každá potravina, najčastejšie však ide o tieto:
- kravské mlieko,
- vajcia,
- arašidy,
- sója,
- pšenica,
- orechy zo stromov (napríklad vlašské orechy, pistácie, pekanové orechy, kešu),
- ryby (napríklad tuniak, losos, treska),
- mäkkýše (napríklad krevety, homáre),
- niektoré druhy ovocia a zeleniny.
V prípade väčšiny detí s potravinovou alergiou sa už v detstve objavia iné alergické ochorenia, ako sú astma, senná nádcha a ekzém. Prečo to tak je, stále nie je známe.
Na čo si dať pozor pri zavádzaní prvých príkrmov a nových potravín do jedálnička?
Tehotenstvo a dojčenie
To, ako sa matka stravuje počas tehotenstva a dojčenia, nemá žiadny vplyv na to, či sa u dieťaťa vyvinie alergia na potraviny. Dojčenie síce môže zabrániť rozvoju atopického ochorenia, avšak dôkazy o tom, že znižuje aj pravdepodobnosť vzniku potravinovej alergie, nie sú dostatočné. Tehotné a dojčiace ženy preto v snahe predísť potravinovej alergii svojho dieťaťa nemusia obmedzovať svoju stravu.
Báť sa nemusia ani rodičia novorodencov, ktorí nie sú dojčení a u ktorých je vyššie riziko potravinovej alergie. Pre tých je už dnes na trhu k dispozícii extenzívne alebo čiastočne hydrolyzovaná dojčenská výživa, ktorá pomáha chrániť pred potravinovou alergiou. Je možné použiť ju plnohodnotne namiesto štandardnej dojčenskej výživy z kravského mlieka. Pozor! Kŕmenie sójovou výživou namiesto dojčenskej výživy z kravského mlieka nepomáha predchádzať potravinovej alergii.
Strava v dojčenskom veku
O správnom načasovaní zavádzania potenciálne alergizujúcich potravín do stravy dojčiat sa vedú diskusie už roky. Tradičné názory, ktoré ho odporúčajú odkladať, vychádzajú z nejednotných dôkazov. Navyše sa ukazuje, že táto stratégia výskyt potravinovej alergie neznižuje. Naopak, výskyt potravinovej alergie je nižší v rozvojových krajinách, kde sa pevné potraviny podávajú dojčatám v skoršom veku.
Vedeli ste, že?
Z alergie na mlieko alebo vajcia veľa detí vyrastie, ale alergia na arašidy je zvyčajne celoživotná.
Platí, že potenciálne alergény môžete zavádzať do stravy približne od šiestich mesiacov veku dieťaťa, rovnako ako ostatné potraviny. Ak ich dieťa toleruje, môžu sa stať súčasťou jeho bežnej stravy, aby sa minimalizovalo riziko alergie.
Alergia či intolerancia je u dospelých o čosi jednoduchšie riešiteľným problémom. U našich najmenších to však býva zložitejšie a alergické reakcie často môžu na prvý pohľad vystrašiť. Všímajte si, čo vašim deťom prospieva, pýtajte sa, ak majú ťažkosti, a riešte prípadné zdravotné problémy včas.
