Bolesti brucha, problémy s dýchaním či kožné vyrážky – to sú len niektoré z prejavov typických pre potravinové alergie a intolerancie. Nie je to nič príjemné ani pre dospelého človeka, nieto ešte pre dieťa. Dá sa alergii či intolerancii predísť alebo je to jednoducho súhra okolností, na ktorú sme prikrátki?
Takmer polovica obyvateľov Slovenska trpí nejakým druhom alergie alebo intolerancie. Kým pred pár desaťročiami boli pre rodičov najväčším strašiakom infekčné choroby, dnes deti čoraz viac ohrozujú poruchy imunity. Niet sa čo čudovať – moderný spôsob života sa v mnohom líši od toho pred päťdesiatimi rokmi. Zmenil sa náš životný štýl, viac času trávime vnútri ako vonku, inak sa stravujeme, užívame viac antibiotík a vďaka hygiene a čistotnosti menej prichádzame do styku s baktériami. To však neznamená, že sa máme tohto spôsobu života vzdať. Koniec koncov, nie je to ani možné, keďže v hre sú aj faktory, ktoré ťažko ovplyvníme, ako napríklad kvalita ovzdušia. Navyše za nárastom alergií a intolerancií sa čiastočne môže skrývať aj fakt, že kedysi zostávalo veľa prípadov nediagnostikovaných.
Potravinové alergie
Dnes sa už vedú oveľa presnejšie štatistiky, ktoré nám veľa prezrádzajú. Zaujímavé napríklad je, že potravinová alergia sa vyskytuje častejšie v detskom veku než v prípade dospelej populácie, najviac dokonca u dojčiat. Vzniká ako imunitná reakcia po opakovanom kontakte s potravinovým alergénom. Môže byť sprostredkovaná špecifickými IgE protilátkami alebo inými, tzv. non-IgE mechanizmami. „Najčastejšie potravinové alergény v detskom veku sú kravské mlieko, vajce, pšenica, sója, arašidy. V dospelosti sú to rôzne druhy orechov, arašidy, ryby, morské plody,“ vysvetľuje MUDr. Ivana Knížatová, PhD., z ambulancie klinickej imunológie a alergológie v Nitre. U dojčiat dominuje alergia na základné potraviny, ako sú kravské mlieko, vajce, pšeničná múka. „Po 1. roku života začínajú pribúdať alergie na orechy, arašidy, ovocie, zeleninu, semená. V prímorských oblastiach stúpa výskyt alergie na ryby a morské plody. Okolo veku 6 rokov a čím je dieťa staršie sa spektrum potravinových alergií začína podobať dospelému veku,“ dodáva odborníčka.
Alergia na lepok
Lepok je bielkovina, ktorá sa nachádza v obilninách, ako sú pšenica, jačmeň a raž. Niektorí ľudia sú alergickí na pšenicu, ale to nie je to isté ako alergia na lepok. Alergia na lepok neexistuje, je to nesprávny pojem, ktorý sa často zamieňa s celiakiou alebo intoleranciou na lepok.
Intolerancie a alergie
Azda najznámejšími potravinovými intoleranciami sú laktózová a histamínová intolerancia. Ich príčinou je nedostatok enzýmov v sliznici tenkého čreva – v prvom prípade laktázy, ktorá je dôležitá pri odbúravaní mliečneho cukru laktózy, a v druhom prípade diaminooxidázy, ktorá je potrebná pri degradácii histamínu a iných amínov. To má za následok zväčša tráviace problémy. Menej známa je intolerancia na lepok (glutén) – na rozdiel od svojej „sestry“ celiakie. „Intolerancia na lepok sa odborne nazýva neceliakálna gluténová senzitivita. Je to reakcia na glutén so širokým spektrom prejavov, keď sú vyšetrenia na celiakiu a iné zápalové ochorenia čreva aj alergologické testy negatívne,“ približuje MUDr. Knížatová túto relatívne novú diagnózu. Celiakia sa najčastejšie diagnostikuje v detskom alebo mladom dospelom veku. Ide o geneticky predisponované autoimunitné ochorenie. „Vylúčenie gluténu zo stravy vedie v oboch prípadoch k zlepšeniu klinických príznakov,“ dodáva lekárka.
Ako im predchádzať?
Na to, aby alergia alebo precitlivenosť na niektorú potravinu vznikla, je potrebné pôsobenie rôznych genetických, environmentálnych a diétnych faktorov. Tie podľa MUDr. Knížatovej vplývajú na organizmus v rôznych obdobiach života – či už pred počatím, počas vnútromaternicového vývoja, alebo v ranom detskom veku. „V súčasnosti sa v prevencii alergických ochorení neodporúčajú žiadne diétne reštrikčné opatrenia u matky počas tehotenstva okrem potravín, na ktoré je matka alergická,“ vysvetľuje. „Zavádzanie nemliečnych príkrmov vrátane vajíčka, kravského mlieka, lepku, rýb, arašidov sa odporúča v období medzi 4. a 6. mesiacom, optimálne za súčasného dojčenia. Množstvo potraviny môže byť malé, napríklad lyžička jogurtu, arašidového masla. Deti, ktoré nemôžu byť dojčené a majú alergiu v rodinnej anamnéze, by mali dostávať počas prvých 4 mesiacov mliečnu náhradu so zníženou alergenicitou.“
Diagnostika a liečba
„Potravinové alergie diagnostikujeme na základe podrobnej anamnézy, fyzikálneho a laboratórneho vyšetrenia, ale i z kožných testov,“ pokračuje klinická imunologička a alergologička. V sporných prípadoch sa robia expozičné testy alebo diagnostická eliminačná diéta. Jediným spôsobom, ako takéto alergie liečiť, je vylúčiť potravinový alergén zo stravy – buď prechodne, alebo natrvalo. Pacienti, ktorí sú ohrození anafylaktickým šokom, by mali mať pohotovostný balíček,“ upozorňuje. Žiaľ, špecifická liečba potravinovej alergie zatiaľ nie je bežne dostupná. „V diagnostike celiakie sa využíva vyšetrenie autoprotilátok, genetické a histologické vyšetrenie sliznice tenkého čreva. V liečbe je kľúčové vylúčenie lepku zo stravy,“ dodáva MUDr. Knížatová. Potravinové intolerancie sa podľa jej slov dajú vo väčšine prípadov stanoviť na základe anamnézy, nápomocné sú aj dychové testy, stanovenie aktivity enzýmov v sliznici tenkého čreva, v prípade histamínovej intolerancie vyšetrenie diaminooxidázy v krvi.
Dojčenie a imunita
V posledných rokoch sa aj u nás čoraz viac hovorí o význame dojčenia pri vytváraní nášho imunitného systému. „Materské mlieko je zdrojom mnohých látok, ktoré majú dôležitú funkciu okrem iného aj pri rozvoji imunitného systému dieťaťa, dozrievaní jeho črevnej bariéry, rozvoji zdravej mikroflóry, ochrane pred infekčnými patogénmi, a tak sa podieľajú aj na prevencii alergických ochorení, podporujú rozvoj tolerancie potravinových alergénov,“ vysvetľuje MUDr. Knížatová. Ako výborná prevencia potravinovej alergie sa ukazuje súčasné dojčenie počas zavádzania prvých príkrmov. „Odporúča sa, aby dieťa prijímalo výlučne materské mlieko minimálne 4 mesiace. Naopak, výlučné dojčenie dlhšie ako 6 mesiacov negatívne ovplyvňuje rozvoj imunologickej tolerancie,“ uzatvára lekárka.
