Na území dnešného Slovenska pretrváva typická šibačka a oblievačka už vyše dvetisíc rokov. Veľkonočné tradície sa spájajú nielen so sviatkami, ale aj s rôznymi zvykmi a jedlami. Za tento čas prirodzene prešli zmenami, iné úplne vymizli, no niektoré majú medzi ľuďmi svoje miesto dodnes. O aké zvyky ide a ktoré pokrmy aj v súčasnosti nájdete na veľkonočnom stole?
Veľkonočné tradície
Veľkonočné sviatky sú známe najmä v kresťanskom svete, no mnohé tradície sa viažu ešte na predkresťanské obdobie. V oboch prípadoch je však dôvod slávenia rovnaký – znovuzrodenie. V kresťanskom zmysle ho symbolizuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, a teda nový život. V ľudovom ponímaní ide o kolobeh prírody, čiže taktiež o nový život, hoci odlišne chápaný. Starí Slovania mali totiž iba dve ročné obdobia – leto a zimu – a ich náboženstvo vychádzalo z prírodných cyklov. Počas Veľkej noci teda oslavovali sviatky leta a nie jari, ako sa mnohí domnievajú.
Vedeli ste, že?
Pre starých Slovanov znamenalo leto obdobie plodnosti. S ním súvisela nielen úroda ako taká, ale aj gravidita žien. Tá sa podporovala „šibaním“. Slobodný mládenec zobral pravdepodobne vŕbový prútik a dotkol sa ním nôh dievčiny, aby bola vrtká a šikovná, ďalej jej bokov, aby rodila veľa zdravých, krásnych detí, a nakoniec rúk, aby bola pracovitá. Šibať sa začínalo ešte za tmy, skoro ráno – keď vyšlo slnko, už bolo po šibačke. Rovnakú symboliku mala aj voda. Ak ňou dievčinu obliali, mala byť zdravá, obratná a plodná. Zvyk oblievania však bol typickejší pre východné Slovensko, keďže príroda (prúty stromov) sa v tejto oblasti prebúdzala neskôr.
Začiatok v pôstnom období
Veľkonočné sviatky sú vyvrcholením štyridsaťdňového pôstneho obdobia, ktoré sa kedysi dodržiavalo veľmi prísne. Veľkonočné tradície, ktorých súčasťou bol tiež pôst, zachovávali aj bohatí, pre ktorých znamenalo nejedenie mäsa, masti, mäsových výrobkov, ale aj vajec a mliečnych výrobkov (v závislosti od viery) očistu organizmu. Náhradu týchto jedál tvorili prevažne pokrmy z obilnín, múky, zeleniny a strukovín. Varili sa najmä rôzne kaše, kyslé polievky, strukovinové rezne, prívarky, všetko v duchu úslovia: „Polievka je grunt a mäso špunt, no cez pôst je to bez špuntu.“
Vedeli ste, že?
Obľúbené boli zemiakovo-múčne kaše, ktoré niesli názvy podľa regiónov Slovenska. Možno vám niečo hovorí papcúň, fučka, podbíjanka, spolkiňa či guľaša. Neskôr pribudli aj kukuričné kaše – kukuričianky – a kaše zo pšeničnej krupice, takzvané grísky. Z polievok boli typické napríklad kyseľ, rosoľanka, jucha, varjanka, demikát či „guláš, ktorý mäso nevidel“.
Na znak odchodu zimy, chorôb, smrti, ale aj zlých síl, ktoré zadržiavali príchod „zelene“, sa počas pôstneho obdobia (druhá pôstna nedeľa, nazývaná aj Smrtná nedeľa) vynášala Morena. Najčastejšie zo slamy vyrobenú a do šiat oblečenú figurínu niesli dievčatá na čele sprievodu celou obcou a spievali obradové piesne. Napokon Morenu podpálili a hodili do potoka alebo rieky, aby spolu s ňou odplávalo všetko zlé. Nedeľa Moreny bola špecifická aj jedlom – gazdinky pripravovali dlhé šúľance, aby sa na poliach rodili dlhé klasy obilia. O týždeň neskôr sa v kostoloch svätili zelené ratolesti. Kvetná nedeľa bola nielen pripomienkou vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema, ale aj všetkého nového, zdravo sa rodiaceho. Dodnes túto symboliku predstavujú rakytové prúty, takzvané bahniatka.
Zvyky na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu
Na Zelený štvrtok chodili dievčatá zavčas rána k vŕbe, ktorá pučala ako jeden z prvých stromov. Rituálne sa pod ňou česali a prosili tak o krásne dlhé vlasy. V kostoloch prebiehali obrady, počas ktorých sa zaväzovali zvony. Gazdovia mali preto sadiť rastliny, ktoré sa zavíjajú, ako napríklad hrach, šošovicu alebo bôb. Jedlá sa pripravovali zo zelených surovín, teda zo špenátu, mladej žihľavy, šťaveľa, púpavy či medvedieho cesnaku.
Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú umučenie a ukrižovanie Ježiša Krista a tento deň sa spája s pôstom. Jedlo sa striedmo, zvyčajne hustá kaša, ktorá zasýtila, alebo mrvance a rezance. Avšak v minulosti bol pôst veľmi prísny, mnohí ľudia pili len vodu, prípadne si dali malý kúsok chleba. V tento deň sa s pôdou nesmelo pracovať a oddychovať sa malo vo všeobecnosti – ani žiadne upratovanie či práca v kuchyni. Iba slobodné dievčatá mali povinnosť, a to skoro ráno sa vyumývať v potoku, aby opekneli a tečúca voda im vyliečila kožné choroby.
Na Bielu sobotu chodili všetci k Božiemu hrobu a zvyčajne pokračovali aj v oddychu, hoci na poli sa už mohlo pracovať. Oddych sa veľmi netýkal gazdiniek, pretože tie chystali veľkonočnú hostinu na ďalšie dni. Čo sa napieklo a navarilo počas tohto dňa, nosilo sa do kostolov na posvätenie, aby sa tieto jedlá po príchode z nedeľných osláv Vzkriesenia Pána mohli slávnostne jesť. Nič sa nesmelo zahodiť. Zvyšky sa používali pri prvej orbe či sadení alebo sa spálili.
Pranostiky na Veľkú noc
Slávenie Veľkej noci, ale i vítanie jari so sebou prinášalo množstvo ľudových múdrostí v podobe povier a pranostík, ktorým naši predkovia verili. Často sa týkali počasia v úzkom spojení s úrodnosťou či tým, akú podobu budú mať nadchádzajúce mesiace. Patrili k nim napríklad:
- Saď zemiaky na Zelený štvrtok, v jeseni sa potešíš!
- Keď na Veľký piatok hrmí, na poli sa urodí.
- Keď je na Veľký piatok mráz, býva veľa hríbov.
- Ak prší na Bielu sobotu, bude málo čerešní.
- Veľkonočné dažde suchý rok zvestujú.
- Jasné počasie na Veľkú noc – cez Letnice (svätodušné sviatky) bude leto.
- Veľkonoce krásne, úrodu nám dajú, ak slniečko hasne, lúky sucho majú.
- Ak je pekne na Boží hod veľkonočný, začni prácu na poli.
Tradičné veľkonočné jedlá
Veľkonočná kuchyňa zahŕňala studené aj teplé jedlá, pričom mnohé mali symbolický význam. Šunka predstavovala telo Ježiša Krista, klobásy korbáč, ktorým ho bičovali, a vajíčka plodnosť a nový život. Vajíčko sa rozkrojilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny – museli ho zjesť všetci, aby boli zdraví a držali spolu. Chren taktiež nesmel chýbať na slávnostnom stole. Jeho očisťujúce účinky na organizmus pripomínali umučenie Baránka Božieho. Symbolika tŕňovej koruny sa premietala do tradičného koláča s výzdobou z cesta, po obvode s malými guľkami.
Vedeli ste, že?
Kresťania, protestanti a židia mali špecifické jedlá, no bez ohľadu na vierovyznanie boli v mnohom rovnaké. Príkladom je chlieb pascha, s názvom odvodeným od starej židovskej slávnosti Pesach. Mal rôzne podoby a veľkosti aj podľa toho, či bol určený na posvätenie v kostole alebo pre návštevy. Jeho povrch nezriedka zdobili pečené vrkoče a guľôčky z cesta. Pri stolovaní ho gazda domu zo spodnej strany prežehnal znakom kríža a rozdelil medzi všetkých členov rodiny, pričom nazmar nesmela vyjsť ani jedna omrvinka. Často sa ušlo aj dobytku, aby bol zdravý a plodný.
Tradičné veľkonočné jedlá boli najmä jahňacina (v chudobnejších rodinách mali kozliatko), fašírky z bravčového mäsa, veľkonočná plnka známa ako polnina alebo nádievka, piekla sa veľkonočná baba, mazanec, kysnuté a pletené koláče, mrežovníky, calty a takzvané jidáše. Škvarkové pagáče striedalo pečivo v tvare špirály či praclíka, ktoré symbolizovalo povraz, na ktorom sa obesil Judáš po zrade Ježiša Krista. Piekli sa aj bábovky a štrúdle. Približne v 20. storočí zanikli veľkonočné zvyky súvisiace s konzumovaním pečeného jahniatka a jeho náhrada sa zrodila v tradícii pečenia – v podobe sladkého barančeka z cesta.
Zvyky na Veľkonočný pondelok
Chutné a tradičné veľkonočné jedlá sprevádzali aj ďalšie dni. Na Veľkonočný pondelok sa okrem už spomínaných hostilo aj paštétami, mäsovými a syrovými roládami a rozmanitými cukrovinkami. Pripíjalo sa pálenkou a vínom, ale aj koňakom – čo mal kto k dispozícii, hlavne aby sa vypilo do dna. Mládenci za vyšibanie dostali maľované vajíčko, ktoré bolo symbolom priazne. Slobodné dievčatá prostredníctvom kraslíc ukazovali, aké sú zručné a aký majú vkus. Tieto kraslice sa zvykli volať aj písanky – dievčatá na ne totiž písali vyznania lásky. Keď prišli chlapci vyšibať dievčinu, všetci dostali zdobené vajíčko, ale iba jeden z nich ľúbostné. Na Spiši sa napríklad využívali veršíky ako:
Toto vajíčko, moje srdiečko.
Koho ja milujem, tomu ho darujem.
Pôvodne prevládali vajíčka maľované na červeno – táto farba mala znásobiť ich symboliku plodnosti. V okolí Turca sa na prelome 19. a 20. storočia zdobili vajíčka na žlto pomocou šafranu, alebo na tmavo koreňmi rastlín. Na vajíčka sa často ešte pred varením priviazali kvietky, úponky, lupienky či steblá rastlín, ktoré sa po uvarení odstránili.
Ako ozdobiť veľkonočné vajíčka
Inšpirujte sa technikami zdobenia veľkonočných vajíčok tak, ako ich kedysi využívali naši predkovia. Záhrada či kuchyňa poskytujú veľa možností, ako na to. Pomocou prírodných farieb dosiahnete jemné tóny, ktoré spolu budú krásne ladiť. Môžete použiť buď usušené alebo čerstvé zásoby – tie usušené musíte na niekoľko hodín namočiť. Použite starý hrniec, taký, ktorého vám nebude ľúto, ak z neho farba nepôjde zmyť.
Prírodné farby, ktorými môžete ozdobiť veľkonočné vajíčka:
- Červená – získate ju odvarom z červenej repy, cibule alebo brezovej kôry.
- Zelená – môžete použiť napríklad špenát, šafran, petržlen, lipový kvet, listy brečtanu.
- Modrá – skúste to pomocou čučoriedok alebo červenej kapusty, pričom do vývaru s kapustou pridajte aj dve lyžice octu.
- Žltá – získate ju prostredníctvom listov žihľavy, púpavy, harmančeka alebo slabým odvarom z cibuľových šupiek s kurkumou.
Postup:
- Pripravte si materiál – nazbierajte lístky alebo kvietky, kúpte potrebnú zeleninu na farbenie, nachystajte vajíčka a starú nylonovú ponožku.
- Práca s materiálom – listy či kvietky navlhčite, priložte na vajíčko a obaľte ho ponožkou – tú po oboch stranách poriadne stiahnite špagátom, aby sa rastlina z vajíčka nezošmykla.
- Farbenie – vložte vajíčko do vody, v ktorej je vyvarená surovina, a nechajte farbiť minimálne hodinu.
Veľkonočné tradície sa postupne vytrácajú, prípadne obmieňajú, hoci bez hlbšieho významu. V mnohých domácnostiach našťastie aj naďalej pretrvávajú zvyky spoločného slávnostného stolovania a stretnutí s priateľmi a blízkymi, pričom plný stôl dobrôt nesmie chýbať. Je čoraz vítanejšie zjednodušiť si prípravu hostiny a popri nej si dopriať oddych, preto aj pečenie často prechádza do rúk šikovných pekárov. Je skvelé, že chlieb, pečivo či koláče sú dnes chutné aj v prípade, že sa nepripravujú doma.
Máte svoje obľúbené veľkonočné jedlá, na ktoré sa tešíte a počas roka si ich vôbec nedoprajete, respektíve len veľmi zriedka? Patríte k ľuďom, ktorí dodržiavajú tradície veľkonočných sviatkov, alebo si skôr doprajete oddych v podobe dovolenky či výletu? Všimli ste si, že by sa počas týchto dní aj v hoteloch a reštauráciách podávali špeciality spojené s Veľkou nocou? Podeľte sa s nami v komentároch.