Aj krájaný chlieb má zaujímavý pôvod vzniku. Viete aký?

V prvej polovici 20. storočia prišli do módy elektrické spotrebiče, a tak inovácie a technologický pokrok neobišli ani pekárstvo. Stroj, o ktorý pekárne spočiatku nejavili záujem, sa stal vo svojom segmente prelomovým – dokonca natoľko, že krájaný chlieb začal v obľúbenosti konkurovať klasickým bochníkom. Ako sa to začalo?

História krájaného chleba

Myšlienka nahradiť ručné krájanie chleba strojovým sa zrodila v hlave Otta Fredericka Rohweddera, optika a klenotníka z Iowy v USA. Čo bol dôvod jeho odhodlania, nevieme, no vieme, že muselo byť skutočne veľké. Od zostrojenia krájača chleba ho neodradil ani požiar, v dôsledku ktorého prišiel v roku 1917 o svoj prototyp, a dokonca ani pochybnosti väčšiny pekární, ktoré krájač odmietli ešte predtým, ako ho mohli vyskúšať.

Rohwedder pri opätovnej tvorbe konštrukčných plánov myslel i na to, aby chlieb po krájaní nezačal rýchlo kôrnatieť. Sprvoti skúšal narezané krajce udržať pokope špeciálnymi sponami, čo však bolo nepraktické a výsledok sa míňal s cieľom. Napokon prišiel na ideu, ktorú sa mu podarilo úspešne zrealizovať – v roku 1927 zostrojil krájač, ktorý chleba po narezaní na plátky balil do voskového papiera, aby zostal dlhšie čerstvý.

Ani to však nepresvedčilo pekárov o tom, aby sa stal súčasťou ich podnikov. Našťastie s výnimkou jedného – Ottovho priateľa, ktorý ho začal používať v pekárni Chillicothe Baking Company v Missouri. Vynález sa ujal, chlieb sa predával, krájané chleby sa tešili čoraz väčšej obľube, a to až natoľko, že v ďalších rokoch prešiel krájač niekoľkými vylepšeniami a začali ho používať i veľké spoločnosti. V roku 1933 prekonal predaj klasického, nekrájaného chleba.

Zakázaný chlieb?

Hoci v súčasnosti nie sú krájače chleba ničím výnimočným, v prvej polovici 20. storočia bol na istý čas problém vôbec si kúpiť vopred nakrájaný chlieb. Spojené štáty americké totiž v januári 1943 vydali opatrenie, vďaka ktorému plánovali počas vojny ušetriť – oceľ chceli využívať najmä na strategické účely a nie na výrobu krájačov chleba.

Zákaz však trval iba dva mesiace – jednak sa ukázalo, že úspora nebola až taká veľká, a jednak toto nariadenie rozhnevalo ľudí. Problém odvyknúť si od krájaného chleba sa ukázal aj v podobe sťažností od pekárov a gazdiniek, ktoré pribúdali dokonca i v denníku The New York Times.

Krájače, ako ich poznáme dnes

Takmer sto rokov po Rohwedderovom vynáleze máme v domácnostiach elektrických pomocníkov, ktorí prešli mnohými inováciami a vďaka neustále sa vyvíjajúcemu technologickému pokroku slúžia nielen na krájanie pečiva, ale aj na rezanie iných potravín (napríklad syrov či salám). Ich multifunkčnosť šetrí čas, ale taktiež dokáže pozdvihnúť kulinárske a servírovacie umenie.

K dispozícii sú aj mechanické krájače chleba, ktoré sa obsluhujú otáčaním kľuky. Je však pravdou, že v moderných kuchyniach ich už veľmi nenájdete. Vyžadujú manuálnu obsluhu a ľudia dnes dávajú prednosť komfortu. Tie elektrické sú totiž vyladené do detailov, majú stabilné otáčky, režim so spomaleným tempom, napríklad na krájanie syrov, disponujú minimálnymi nárokmi na údržbu, vysokou bezpečnosťou, ale predovšetkým spoľahlivosťou pri krájaní aj krehkého čerstvého pečiva.

Ako skladovať krájaný chlieb?

Či už si chlieb nakrájate doma, alebo si ho v takejto podobe kúpite, vyžaduje dodržanie istých pravidiel skladovania, aby zostal mäkký a chutný čo najdlhšie.

• Bavlnené alebo ľanové vrecko. Keďže ide o materiály, ktoré nezadržiavajú vlhkosť, proces plesnivenia chleba sa prirodzene odďaľuje. Takéto skladovanie je teda i zdraviu prospešnejšie.
• Voskový obrúsok alebo vrecko. Pomáha zabraňovať vysušovaniu chleba (udržiava jeho prirodzenú vlhkosť) a jeho plesniveniu (vďaka antibakteriálnym a antimykotickým vlastnostiam). Tento spôsob skladovania patrí k najvhodnejším vzhľadom na zmenu klímy v súčasných interiéroch v porovnaní s minulosťou.
• Plastové vrecko. Do istej miery síce pomáha predchádzať vysušeniu pečiva (aj to však iba na jeden až dva dni), no zároveň zvyšuje riziko rýchlejšej tvorby plesne, a preto sa na uskladnenie neodporúča.
• Papierové vrecko. V tomto prípade veľmi záleží na druhu pečiva a aj na tom, v akom čase plánujete chlieb skonzumovať, pretože papier udrží jeho chrumkavosť, avšak iba do druhého dňa (pečivo v papieri rýchlejšie tvrdne).
• Utierka verzus vrecko. Oba varianty sú vhodné, ak však hovoríme o krájanom chlebe, vrecko, ktoré sa dá uzavrieť vďaka sťahovacím šnúrkam, pomôže udržať nakrájané krajce lepšie pohromade. Výnimkou je vosková utierka, ktorá oproti bežnej látkovej dobre drží tvar, a teda aj krajce chleba pokope.

Niekto nedá dopustiť na tradičný bochník chleba, iný si zase nevie vynachváliť praktickosť vopred nakrájaného pečiva. Čo uprednostňujete vy? Máte radi tenké krajčeky chleba alebo hrubšie krajce? Ste voči domácim krájačom skeptickí alebo naplno využívate ich multifunkčnosť? Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti v komentároch.