Akú úlohu hral chlieb počas najväčších rodinných udalostí a sviatkov?

Medzinárodná únia pekární (U. I. B.) vyhlásila na dátum 16. 10. Svetový deň chleba s cieľom pozdvihnúť povedomie verejnosti o jeho výživových a zdraviu prospešných stránkach a aby upozornila na celý proces výroby (od zasiatia obilia až po výsledný produkt), ako aj na jeho nezameniteľnosť. Nielen pekári po celom svete ho oslavujú od roku 2002. Aj v minulosti sa spájal s oslavami, no v inom ponímaní. Aké zvyky na Slovensku sa spájajú s chlebom počas sviatkov?

Sviatočný chlieb

Chlieb má dlhú históriu. Ak tentoraz opomenieme tú všeobecnú a zameriame sa na „sviatočnú“, zistíme, že či už ide o náboženské, alebo o spoločenské udalosti, všetky boli spojené s pečením sviatočného chleba (v Oriente, na Blízkom východe aj v Európe), akurát s odlišnosťami vo zvykoch, resp. v tradíciách.

Vzhľadom na to, že pri priereze históriou tak trochu cestujeme v čase, je prirodzené, že chlieb nemal vždy podobu, na akú sme zvyknutí. Práve ten sviatočný často vyzeral ako väčší koláč. A dôvod? Tým, že bol pripravovaný na špeciálne príležitosti, bol obohatený o ďalšie suroviny či ingrediencie. A od ich typu (ovocie, koreniny, maslo atď.) sa odvíjal aj jeho tvar.

Chlieb na sviatočnom stole

Svadby

Napriek tomu, že charakter svadobných jedál sa v porovnaní s minulosťou výrazne zmenil, svadobné koláče sú súčasťou hostiny dodnes. Chlieb na svadobnom stole už ako slávnostné jedlo nevidíme, no kedysi na ňom nesmel chýbať. Mal niekoľko ľudových názvov, ako napríklad radostník, mrváň, vrtaň, calta, bosvan a pod., a spájalo sa s ním zopár zvykov.

Chlieb predstavoval prijímací rituál, vystupoval v úlohe svedka aj premeny spoločenského stavu partnerov:

• Ešte pred samotným sobášom poslala rodina ženícha nevestiným rodičom chlieb ako dôkaz toho, že to ženích myslí vážne a má úprimné úmysly.
• Nad chlebom (niekedy aj priamo na ňom) držali snúbenci svoje ruky, pričom tento úkon bol tzv. spoluspečatením uzavretia manželstva.
• Aj svadobní hostia sa podieľali na obradnej úlohe chleba – kúsky vysypali neveste do lona na znak prosperity v manželstve (tieto kúsky chleba pochádzali od svadobných hostí, ktorí ich venovali tzv. zváčom, osobám povereným pozývaním ľudí na svadbu).
• Počas svadobného sprievodu držala nevesta alebo niektorá zo žien chlieb a ten sa ukladal do postele počas svadobnej noci ako symbol plodnosti, bohatstva rodiny.
• Neveste slúžil chlieb ako symbol prijatia do ženíchovej rodiny – jedným zo zvykov bolo kotúľanie chleba okolo stola, aby si tým naklonila duchov predkov domu, v ktorom po sobáši začala bývať.

Veľká noc

Keďže s príchodom Veľkej noci sa končil pôst, na tieto sviatky sa okrem iného vypekali rôzne druhy pečiva. Patril k nim i chlieb. Odrobinky z neho sa spolu s vaječnými škrupinami pridávali do osiva alebo sa zaorali do brázdy pri prvej orbe, aby sa prebudili nové sily v prírode a zabezpečila sa hojnosť.

V niektorých oblastiach Slovenska gazdiné piekli veľkú pletenú žemľu (napríklad na hornej Nitre), inde pasku (najmä na severovýchode). Názov chleba je odvodený od starej židovskej slávnosti Pesach a ako biele obradné pečivo si tradíciu prípravy na Veľkú noc zachováva aj v súčasnosti.

• Paska sa piekla na Bielu sobotu, a to v rôznych veľkostiach – menšie pasky boli pre deti a návštevu, tá väčšia bola určená na posvätenie v kostole.
• Tento veľkonočný chlieb mal rôzne podoby (napríklad guľôčky z cesta a pečené vrkoče na jeho povrchu, ktoré mali pripomínať tŕňovú korunu Ježiša Krista).
• Paska je v podstate sladký biely koláč, ktorý sa pripravoval ako príloha k varenej šunke, vajíčkam, cvikle a chrenu. Zvyky s ňou spojené sa síce menili v dôsledku vierovyznania, no aj dnes v mnohých domácnostiach zdobí stoly počas sviatkov jari, hoci už nie ako magický symbol úrody, ale kvôli skvelej chuti a zachovaniu tradície.

Dušičky

Aj pečenie dušičkového chleba a pečiva (neplnené kysnuté koláče, potreté medom a často v tvare lebky alebo kríža) patrí k zvyklostiam, ktoré sa zachovávali na našom území. V minulosti – zvyk siaha do 19. storočia – ľudia piekli chlieb špeciálne na dni, keď si spomínali na svojich zosnulých a navštevovali ich na cintorínoch. Táto tradícia však už vymrela.

V niektorých regiónoch sa možno stretnete s tým, že počas dušičkovej noci ľudia položia na hrob kúsok chleba, čo pôvodne pramení z pohanskej viery, že v tú noc sa môže duša vrátiť a zisťovať, či sa na ňu myslí. Chlieb sa však kedysi nosil na cintorín aj z iného dôvodu – ten, kto ho upiekol, ním obdaroval susedov a známych, ktorých stretol na cintoríne, alebo žobrákov, ktorí sa nachádzali v blízkosti.

Vianoce

K rituálnym chlebom patrí aj kračún, ktorý sa piekol špeciálne na vianočné sviatky. Dnes má skôr podobu koláča, no pôvodne to bol chlieb, do ktorého gazdinky pridávali bylinky, rôzne obilniny, strukoviny, ľanové a konopné semienka či fľaštičku s medom (podľa toho, čomu sa malo v ich hospodárstve nadchádzajúci rok dariť).

• Kračún sa kládol na stôl na seno a na roh stola. V niektorých lokalitách sa piekol v štyroch vyhotoveniach, aby zaplnil každý roh stola. Najväčší sa označoval ako kračún a zvyšné tri menšie ako kračúnov brat.
• Zvyky sa líšili aj v rámci konzumácie – zatiaľ čo v niektorých regiónoch z kračúna ochutnali ešte pred začiatkom štedrovečernej hostiny všetci členovia rodiny, inde ležal ako symbol do Nového roka či do Troch kráľov. Potom ho dali hospodárskym zvieratám, čím sa mala zabezpečiť bohatá úroda.
• Začiatkom 20. storočia kračún piekli pletením troch alebo štyroch šúľkov cesta na znak spolupatričnosti v rodine. Aj keď išlo o cesto pripravované na vianočné koláče, na kračún sa oddelila jeho časť a muselo sa piecť ako prvé (pred akýmikoľvek inými druhmi vianočného pečiva).

Ak pripravujete chlieb v čase sviatku, stáva sa symbolom bohatstva rodiny, domova a dobra. Hoci veľký význam mu pripisujú všetky kultúry a náboženstvá sveta, pravdou je, že v súčasnosti je považovaný skôr za bežnú súčasť života. Našťastie na Slovensku nájdete regióny, v ktorých je aj samotné pečenie chleba slávnosťou a jeho konzumácia radosťou. Patríte k nim?