Jedlá, ktoré pripravujeme na sviatočný stôl, zvyčajne majú základ v receptoch našich starých mám. Aj recept na veľkonočný mazanec sa týmto spôsobom dedil, a to počas niekoľkých storočí. Kam až siaha jeho história a prečo sa s ním spájajú zvyky a tradície na Slovensku?
Symbol Veľkej noci, ale aj slnka
Podobne ako chlieb, aj mazanec je pečivo, ktoré má obradový charakter, a to od jeho prípravy a vykysnutia až po upečenie a konzumáciu. Gazdinky cesto tradične miesili ráno na Bielu sobotu a pred tým, než ho vložili do pece, doň urobili nožom kríž. Hotový koláč sa konzumoval na Veľkonočnú nedeľu.
Výška koláča a to, ako bol upečený, mali symbolizovať dobrú úrodu v danom roku. Predstavoval symbol nového jarného slnka a života – aj preto ten okrúhly tvar. Keďže mu boli pripisované i magické účinky, ľudia verili, že môže zlepšiť ich hospodárenie. Aj z tohto dôvodu sa omrvinky z mazanca dávali dobytku či primiešavali do osiva, aby sa zaorali pri prvej jarnej orbe.
Vedeli ste, že?
Cesto spracované do bochníka sa po vykysnutí navrchu narezalo do tvaru kríža na znak obete Ježiša Krista. Táto tradícia však má i praktický význam – pri pečení z mazanca lepšie odchádza para, čím sa predchádza jeho popraskaniu.
Koláč len pre majetných?
Nie je to tak, že mazanec patril iba do úst bohatších rodín. Majetkové pomery však zohrávali hlavnú úlohu v tom, aké bolo jeho zloženie i veľkosť. Chudobnejší ho pripravovali iba z kysnutého cesta, resp. nepridávali doň žiadne ďalšie suroviny. Tí majetnejší konzumovali mazanec s obsahom hrozienok a mandlí.
Rozdiel však nebol len v surovinách, záležalo aj na tom, v akej podobe sa piekol. Chudobnejšie rodiny zvykli pripravovať jeden veľký mazanec, z ktorého si každý člen rodiny odkrojil svoju časť. Tie bohatšie mali mazanec pre každého, čiže piekli viacero menších koláčov – čo človek, to vlastný veľkonočný koláč.
Vedeli ste, že?
V súčasnosti sa nepečie iba na sladko, ale aj na slano. V minulosti však bol typickým sladkým koláčom, hoci cukor sa doň pridával len sporadicky alebo v zámožných rodinách. Bol totiž veľmi drahý. Podobne to bolo aj s inými surovinami – s tvarohom, množstvom vajec – a s koreninami ako šafran a klinčeky.
Mazanec, mastenec, paska
Jeden koláč, niekoľko odlišných názvov. Jeho história siaha až do konca 15. storočia a spája sa s kresťanskými tradíciami. Obradné pečivo podobné mazancu sa vraj pieklo i predtým, v „pohanských časoch“, na znak vítania jari. Zvyk starý niekoľko storočí sa však postupne vykryštalizoval do symbolu Veľkej noci, čo sa podpísalo aj na jeho názve.
Keďže na veľkonočnú nedeľnú omšu sa niesol na posvätenie, sväté pomazanie mu prinieslo meno mazanec, zriedkavejšie mastenec. Názov paska zase vychádza z pomenovania jarnej židovskej slávnosti Pesach a jej pogréčtenej podoby Pascha, ktorá taktiež súvisí s náboženstvom – je oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Samotný názov paska má viacero významov. Nejde totiž len o koláč. U gréckokatolíkov a pravoslávnych veriacich je synonymom sviatku Veľkej noci. V rusínskych oblastiach sa používa aj na označenie všetkých veľkonočných jedál, ktoré v košíku niesli ženy na posvätenie do kostola. Aj to je dôvod, prečo sa mazanec ako paska používa najmä na východe Slovenska.
Zaujímavosti o mazanci
- Podľa toho, ako sa mazanec vydaril, mala byť úroda.
- Z omše, na ktorej sa posvätil, sa ľudia ponáhľali domov, aby aj úroda bola z poľa rýchlo doma.
- V niektorých domácnostiach na Veľkonočnú nedeľu suploval chlieb – jedli s ním vajíčka i mäso.
- Vo východoslovenských regiónoch, napríklad na Spiši, sa zvykol koláč paska plniť tvarohom alebo makom.
- Smerom na západ Slovenska doň pridávali hrozienka a piekli ho na spôsob vianočky.
- V niektorých regiónoch ho v súčasnosti dokonca pečú v podlhovastom tvare vianočky, no na východe Slovenska je aj naďalej tradíciou okrúhly tvar.
Sviatku Veľkej noci predchádza u katolíkov 40-dňový pôst, ktorý sa pre väčšinu z nich končí na Bielu sobotu. V minulosti to však bolo inak a rodiny čakali až do nedele, aby si po odriekaní dopriali posvätené jedlá. K nim patril aj mazanec, koláč, ktorý na stole nesmel chýbať. Aj dnes je veľkonočnou pochúťkou mnohých slovenských rodín. Patríte k nim aj vy? Pripravujete si tradičný mazanec doma alebo si poň chodíte do pekárne? Napíšte nám v komentároch a neváhajte pripojiť ďalšie jedlá či tradície spojené s Veľkou nocou.
