Šesť mýtov o pečive: ktoré sú skutočne pravdivé?

Nie je to tak dávno, čo bol chlieb základom stravy. V posledných rokoch sa však z tradičného pokrmu stal takmer postrach. Veta „Snažím sa nejesť pečivo“ zaznieva z mnohých úst – či už pre pocit nafúknutia, alebo vzhľadom na obavy z priberania. Mnohí si voňavý chlebík nevedia odoprieť a následne sa cítia previnilo. Ale je pečivo naozaj „no-go“ pre naše zdravie? Je správne vyhýbať sa mu za každú cenu?

Iste ste sa už stretli s vyjadreniami smerujúcimi na margo konzumácie pečiva, ktoré vás neraz zarazili a ovplyvnili aj samotné nákupné rozhodovanie. Pokiaľ ste za negatívnym kontextom nehľadali viac a nešli do hĺbky všetkých súvisiacich informácií, možno vám pomôže pohľad odborníka a rozobratie niekoľkých mýtov, ktoré kolujú o pečive.

Mýtus č. 1: Z chleba a pečiva sa priberá

Samotný chlieb, pečivo či akákoľvek sacharidová príloha nikdy nie sú dôvodom priberania, hoci možno by bolo jednoduchšie pripísať im vinu. „S výnimkou niektorých zdravotných ťažkostí je dôvodom priberania dlhodobý príjem väčšieho množstva energie, ako sme schopní denne využiť na naše aktivity,“ vysvetľuje Nikoleta Šimonová, ktorá v Nitre vedie pobočku Centra výživy a tréningu a zároveň je doktorandkou na SPU v Nitre v odbore technológia potravín.

Pečivo a chlieb sú podľa jej slov hodnotným zdrojom sacharidov, ale aj minerálov, vitamínov a iných látok – pre nás veľmi cenných. Viac ich vďaka obalovým častiam zrna obsahuje celozrnný chlieb. „Rada kombinujem chlieb s ražnou múkou a môj najobľúbenejší je kváskový chlebík,“ pokračuje výživová špecialistka. „Ten je pre mnohých ľahšie stráviteľný, pretože kvások nám pomohol čiastočne rozložiť lepok. Nebojme sa pečiva, chlebíkov a všeobecne pekárenských výrobkov, vychutnávajme si ich všetky v rámci pestrého jedálnička.“

Mýtus č. 2: Bezlepkový chlieb je zdravší

Bezlepkový chlieb sa nedá hodnotiť ako vyslovene zdravší. „Je to hodnotný zdroj sacharidov pre ľudí, ktorí trpia predovšetkým celiakiou a musia sa úplne vyhýbať lepku alebo alergiou na lepok, prípadne neceliakálnou gluténovou senzitivitou (intoleranciou lepku),“ približuje Nikoleta Šimonová. Pre takéto pečivo je typické, že pšenicu v ňom nahrádzajú prirodzene bezgluténové alternatívy, ako sú ryža, pohánka, pšeno. V snahe dosiahnuť vhodnú konzistenciu a chuť doň zvykne byť pridávaná aj hrachová bielkovina, škrob či zemiaková múka.

„Pokiaľ nemáte diagnostikované spomínané zdravotné ťažkosti, podľa mňa je zbytočné úplne sa vyhýbať obyčajnému pšeničnému pečivu,“ radí odborníčka. „Pokojne ho zaraďujte do stravovania. Pokiaľ máte ťažkosti po konzumácii obyčajného pečiva, odporúčam tieto problémy riešiť s gastroenterológom alebo imunoalergológom a prísť na dôvod ťažkostí ešte pred vyraďovaním potravín zo stravovania.“

Mýtus č. 3: Tmavé pečivo je zdravšie ako biele

Pri výbere pečiva sa väčšinou rozhodujeme podľa jeho farby. Väčšina z nás si vyberá pečivo tmavej farby, čo môže byť zavádzajúce. Niektorí výrobcovia totiž pečivo farbia jačmeňom, karamelom, melasou či inými farbivami, aby sa vzbudil dojem, že ide o cereálny výrobok. „Takéto pekárenské výrobky určite nie sú v porovnaní s bielymi alternatívami zdravšie,“ vysvetľuje Nikoleta Šimonová.

„Pokiaľ chceme z pekárenských výrobkov naozaj čerpať čo najviac, vždy voľme pečivo alebo chlieb s označením celozrnný. Takéto pomenovanie je legislatívne ukotvené a takýto výrobok musí obsahovať minimálne 80 % celozrnných múk. Celozrnné múky obsahujú časť obalov zrna, ktoré sú veľmi bohaté na vlákninu a minerály. Z nich benefitujeme viac ako z bieleho pečiva, avšak kľúčová je rovnováha.“

Mýtus č. 4: Chlieb/pečivo spôsobuje nadúvanie

„Chlieb alebo pečivo by pri rozumnom konzumovaní nemali nikomu spôsobovať nafukovanie alebo akékoľvek tráviace ťažkosti,“ hovorí výživová špecialistka. Ak sa vyskytnú pocity nadúvania aj po konzumovaní menšieho množstva (napríklad 40 g v porcii), odporúča vyhľadať odbornú pomoc, tieto problémy diagnostikovať a následne stravu prispôsobiť. „Dôvodom nadúvania možno nebude pečivo, ale laktóza v nátierke. To je však iba jedna z mnohých možností,“ pokračuje. „Odporúčam písať si stravovací denníček, teda napísať si, čo a kedy konzumujeme, a poznačiť si, kedy sa nafukovanie, prípadne iné pocity začali. Lekárom týmto značne uľahčíme prácu a rýchlejšie prídeme aj na dôvod ťažkostí.“

Mýtus č. 5: Pečivo obsahuje „prázdne“ kalórie

Pod pojmom prázdne kalórie rozumieme kalórie obsiahnuté v nápojoch vrátane alkoholických a v potravinách, ktoré sa skladajú len z cukrov a/alebo určitých tukov a olejov. „Ja sama tento názov nepoužívam, pretože som zástanca kombinovania všetkých, aj menej nutričných potravín s viac nutričnými na získanie rovnováhy a nedémonizovanie potravín,“ vysvetľuje Nikoleta Šimonová. Ako príklad uvádza kúsok karamelovej čokolády – hoci nemá žiadnu pridanú hodnotu, mnohým z nás veľmi chutí a jej chuť si veľmi užívame. „Namiesto odsudzovania môžeme takúto čokoládu zakomponovať napríklad do rannej ovsenej kaše, pridáme namiesto polovice balenia iba dve kocky a pomaly si ju roztopenú môžeme vychutnať,“ radí odborníčka, podľa ktorej je v našej strave kľúčová rovnováha a množstvo. „Pečivo určite nie je takýmto zdrojom prázdnych kalórií a má miesto na našom každodennom tanieri, či už v jeho optimálnejšej celozrnnej verzii, alebo aj v bielej alternatíve,“ dodáva.

Mýtus č. 6: Pečivo zvyšuje hladinu cukru v krvi

Pečivo obsahuje sacharidy, ktoré hladinu glykémie (cukru v krvi) zvyšujú, preto je vhodné kombinovať ho s bielkovinou a tukom, napríklad so šunkou, s vajíčkom, so syrom, s maslom či nátierkou. „Takouto kombináciou predídeme rýchlemu nárastu glykémie, ako sa to stane napríklad v prípade nutelového croissantu, ktorý určite neodporúčam ako každodenné raňajky,“ uvádza Nikoleta Šimonová.

Aj v tomto prípade si však podľa jej slov môžeme pomôcť kombináciou napríklad s bielym jogurtom, bielym tvarohom, bielym acidofilným mliekom alebo kefírom. Ak chceme ešte nižší nárast cukru v krvi, môžeme nahradiť biele pečivo celozrnným. „Stráženie glykémie je určite dobrý nápad, avšak nemusíme všetko nadmerne strážiť, pokiaľ je náš zdravotný stav v poriadku a telo glykémiu fyziologicky bez problémov vykompenzuje. Rozdiel je pri ochorení diabetes, kde sa musí na tieto kombinácie dávať väčší dôraz,“ uzatvára odborníčka.

Nenechajte sa odstrašiť jednostranným názorom, a ak máte pochybnosti, obráťte sa na odborníka, ktorý vám problematiku objasní ľudskou rečou. Možno sa tak opäť dostanete k strave, ktorú ste dlhoročne obmedzovali len vinou zbytočných predsudkov, alebo prídete na to, čo vám v jedálničku skutočne vyhovuje, prípadne aj nevyhovuje.