Chlieb v ponímaní našich predkov: čo symbolizoval a aká je jeho história?

Chlieb nie je len pokrm. Je to niečo viac. Jeho príprava je rituál, jeho výsledok obživa i dar. Dôležité postavenie v dejinách ľudstva mu nemožno odoprieť, rovnako ani to, že si za tisícky rokov vybudoval vlastnú kultúru v tej-ktorej krajine. Svoje zvyky a tradície má aj na Slovensku, pričom sa často týkajú samotnej prípravy. Správny pomer, ideálne načasovanie a štipka poznania – práca s kváskom je niekedy hotová alchýmia. Koho možno považovať za prvých alchymistov chleba?

Chlieb súčasťou hieroglyfov

História pestovania obilia a história výroby chleba sa navzájom prekrývajú, a to obdobím 4- až 6-tisíc rokov pred naším letopočtom, keď starí Egypťania pestovali dnes už neexistujúce sorty obilnín. Práve Egypt je považovaný za rodisko chleba – naklíčené obilniny sa rozdrvili medzi kameňmi a následne preosievali cez papyrusové sitá. Cesto sa miesilo palicami v hlinených hrncoch.

Chlieb vtedy ešte nemal typickú dnešnú podobu. Formoval sa do placiek, ktoré sa zvyčajne piekli na okraji ohniska alebo sa kládli do rozpáleného popola (pôvodne sa placka nepiekla, iba v kašovitej podobe niekoľko hodín sušila na slnku a pri konzumácii namáčala do vody). Ak by ste ho nezjedli čerstvý, po vychladnutí by sa vám to podarilo iba ťažko – „plackový chlieb“ vtedy veľmi stvrdol.

(Ne)šťastná náhoda

Kedy presne uzrel svetlo sveta kysnutý chlieb, sa môžeme len domnievať, avšak zaujímavé je, že pravdepodobne vznikol náhodou. Zrejme veľmi hladného človeka neodradilo ani to, že placka z obilnín „skysla“, a napriek tomu ju upiekol. Egypťania tak začali s odkladaním kúska surového cesta, ktoré pridávali do nového, čerstvého cesta. Túto prípravu od nich odpozerali Gréci a od nich ju zase prevzali Rimania. Vzhľadom na jedinečnú chuť sa stal chlieb obľúbenou potravinou a rýchlo sa rozšíril takmer do všetkých kútov sveta.

Len ten, kto poznal jeho nedostatok, vie, aký je vzácny

Keď si chlieb razil cestu svetom, prirodzene sa menilo aj jeho zloženie. Pšeničný, ražný, jačmenný, ovsený, z prosa či pohánky – podiel rôznych druhov múk menil jeho chuť a vlastnosti, a to aj v závislosti od územia a obyvateľstva. K obmene však nedochádzalo iba kvôli ulahodeniu chuťovým pohárikom. V časoch núdze a chudoby boli jeho súčasťou aj suroviny, ktoré sa strave veľmi nepribližujú. Smutným príkladom sú obdobia hladomoru či druhej svetovej vojny, keď inak chutný chlebík tvorila aj múka zo žaluďov, z kôry stromov alebo múka s podielom slamy a lístia.

Zvyky a tradície na Slovensku

Premenou základných surovín vzniká hodvábne cesto, ktoré sa pečením mení na nadýchaný a chrumkavý bochník. Jednoduché a prosté, no kedysi nie úplne samozrejmé. Chlieb sa totiž nepiekol každý deň, ale do zásoby. Uchovával sa v košíkoch, v ošatkách, zabalený v plátne na chladnom a suchom mieste. Pred zhotovovaním nového chlebíka sa zo stien a z dna drevenej nádoby zoškrabal zvyšok cesta z predošlého pečenia, polial sa vlažnou vodou a nechal dozrieť. Súčasťou domácnosti bola kamenná pec, neskôr z tehál, v ktorej sa chlieb piekol raz alebo dva razy do týždňa (v jeden deň viacero pecňov). Keďže v každom regióne sa pieklo inak, gazdinky si vymieňali svoje skúsenosti.

Chlieb sa považoval za Boží dar a od tohto ponímania sa odvíjali aj zvyky s ním spojené a tiež symbolika. Nie div, že mu ľudia prejavovali úctu. Dokonca aj samotná príprava mala svoje zvyklosti, no nielen v rámci použitia surovín. Kým chlieb nadobudol výslednú podobu, sedemkrát bol požehnaný – keď sa zarábal kvások, keď sa miesilo cesto, keď bolo vymiesené, keď sa uložilo do tzv. vahana, ďalej na lopate pred pecou, po upečení a pred prvým krájaním, keď sa na chlieb naznačil nožom kríž.

Magická úloha chleba

Takmer biblický charakter chleba nevychádza iba z modlitby „chlieb náš každodenný daj nám dnes“ či z jeho dôležitosti pri poslednej večeri. Jeho pôvodný okrúhly tvar symbolizoval slnko, nekonečnosť, plynutie života, večnosť, Boha. Takzvaný obradový chlieb mal magickú funkciu v rodine i pri rôznych kalendárnych príležitostiach:

• Pesach je stará židovská slávnosť a práve od nej je odvodený názov chleba pascha. U nás sa spája s tradíciami Veľkej noci, konkrétne s Bielou sobotou, keď sa zvykol piecť. Jeho povrch nezriedka zdobili pečené vrkoče a guľôčky z cesta. Pri stolovaní ho gazda zo spodnej strany prežehnal znakom kríža a rozdelil medzi všetkých členov rodiny, pričom nesmela vyjsť nazmar ani jedna omrvinka. Niekedy sa ušlo aj dobytku, aby bol zdravý a plodný.
• Položenie chleba na vianočný stôl malo podľa ľudovej viery zabezpečiť rodine jeho každodenný dostatok počas nasledujúceho roka. Omrvinky zo štedrovečerného chleba sa používali i na liečenie. Na východnom Slovensku zostával tzv. kračún na stole až do Nového roka a zaujímavé bolo, že doň pridávali iba pramenistú vodu.
• Ako symbol hojnosti sa ukazoval chlieb aj pri jarnej orbe. Keď nastal jej čas, do prvej brázdy sa vkladali kúsky chleba, aby mal roľník bohatú úrodu. Nielen na poli, ale aj v domácnosti bol znamením dostatku – ten, kto staval dom, dával ho do jeho základov. Mal si tak zabezpečiť prosperitu rodiny.

Symbolika vo svadobných obyčajach

Ešte predtým, ako sa vôbec k svadbe schyľovalo, dievčatá si pečením prvého chleba „predpovedali“ svojho milého. Ak miesené cesto nepukalo, bol to znak toho, že sa vydajú za sedliaka. Ak však pukalo, symbolizovalo sobáš s bohatým pánom. Nastávajúceho si poverami privolávali aj počas Vianoc. Odtrhli kúsok z cesta určeného na chlieb a do východu slnka na Štedrý deň z neho upiekli bochník. Večer, keď išli ľudia na omšu, dievčatá s ním vyšli von a prvého muža, ktorého stretli, sa spýtali na meno. Znamenalo to, že tak sa bude volať ich manžel.

Nevesta nosila chlieb ako dar do kostola, ale tiež do domu ženícha. Hlavným znakom potvrdenia manželstva bolo spojenie alebo zviazanie rúk položených na chlebe. Miesto si však našiel aj priamo na svadbe. Krajec chleba si novomanželia rozdelili na polovicu a navzájom natreli medom. Tento zvyk symbolizoval sladký život a dobré vzťahy v manželstve. Na zvyšku tohto chlebíka, ktorý sa nazýval radostník, si pochutnali i svadobčania (dnes ho nahradila torta). Radostník však súvisel aj s pôrodom – ako dar ho dostala žena, keď porodila dieťa.

Rituál vítania chlebom a soľou

Bochník chleba symbolizuje život, soľ zase zdravie. Aj preto boli v minulosti znakom pohostinnosti, a to aj u skromnejších a nemajetných ľudí. Ponúknutie návštevy chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše. To, že ľudia chlieb po stáročia vyrábali vlastnými rukami, ho predurčilo stať sa drahocenným darom na uvítanie. Dodnes spolu s pochutinou nad zlato víta vzácnych hostí pri rôznych špeciálnych príležitostiach. Hosť si symbolicky odtrhne kúsok chlebíka, namočí ho do soli a zje. Odmietnutie sa považuje za neslušné, až neprípustné.

Chlieb je fenomén. Má vlastnú bohatú históriu a sám je metaforou dejín. Vnímame ho ako symbol života, ale i samotného prežitia. Vďaka nemu si pripomíname, že jednoduché veci v sebe ukrývajú veľkú silu. Jeho vôňa je nezameniteľná, rozmanitosť chutí vzhľadom na jednotlivé krajiny pozoruhodná. Právom je jedlom jedál.

Aký v súčasnosti naozaj je? V porovnaní s minulosťou nedocenený. Avšak hoci tradícií spojených s chlebom ubúda, pečenie chlebíka si aj v moderných domácnostiach nachádza miesto. Či už ste jeho tvorcami, alebo iba milovníkmi, nezabúdajte, že kvalitný chlieb je nielen chutný, ale aj zdravý. Predovšetkým však pamätajte na to, že ani dnes nie je v niektorých rodinách samozrejmosťou. Vzťah k chlebu sa dedí z generácie na generáciu. Neváhajte tej ďalšej ukázať, že si zaslúži úctu.