Vieme, že výživa je odbor, ktorým sa zaoberajú nutriční terapeuti. Poďme sa ale pozrieť, ako pomôcť našim mamičkám, babičkám či strýčkom stravovať sa kvalitnejšie. Nemusíme byť zas takými odborníkmi – stačí len otvoriť oči a lepšie si niektorých vecí všímať. Aké sú rozdiely medzi nami a našimi staršími príbuznými a na čo dbať?
Delenie staroby
Vek seniorov môžeme rozdeliť na 3 stupne:
1) 60 – 74 rokov – raná staroba
V tomto veku zvyčajne seniori začínajú sami seba “klamať”. Majú pravdepodobne pocit, že nie je potrebné dbať na správny jedálniček. Prečo by to tiež robili, keď majú pocit, že sa nemajú o koho starať? Začínajú si tak vytvárať nesprávne stravovacie návyky, ktoré však zatiaľ nemusia mať zdravotné dôsledky. Veľmi častým zlozvykom je prijímanie vysokého množstva jednoduchých sacharidov, nezdravých tukov a vyšší energetický príjem, než je pre nich optimálny.
2) 75 – 89 rokov – vlastná staroba
V období vlastnej staroby sa seniori obvykle utvrdia v tom, že stravovanie sa dá “zjednodušiť” a tvrdohlavo pokračujú v prijímaní jednoduchých sacharidov a nezdravých tukov. Dostávame sa ale do bodu, kedy sa u nich začnú prejavovať mierne zdravotné ťažkosti. Výsledok je ten, že telo je podvyživené, senior je bez energie a začína tak bludný kruh.
3) 90 a viac rokov – dlhovekosť
V tomto veku sa zvyčajne zhoršujú nielen rokmi nadobudnuté zlozvyky, ale aj ich dôsledky. Všetko samozrejme závisí od vôle, zdravotnej kondície a disciplíny konkrétneho jedinca. U niekoho je vyvážená strava natoľko zakorenená, že ju nič nenaruší.
Čo si uvedomiť?
Naše mamičky, babičky či strýčkovia môžu byť v perfektnej fyzickej kondícii a mnohokrát nás aj predbehnú v našich výkonoch. To ale neznamená, že sú v porovnateľnej kondícii aj v ďalších veciach. Veľakrát si ani neuvedomujeme, v čom všetkom môžu mať seniori “sťažené podmienky”.
Okrem toho, že sa u nich môžu začať prejavovať chronické choroby a poruchy (napríklad celiakia), tak majú aj jeden z najhorších zlozvykov, ktorý pre nich môže byť naozaj nebezpečný – prijímajú málo tekutín. A dôvod? Skrátka nemajú smäd. Nie, že by piť nechceli, ale tým, že nemajú pocit smädu, tak ich to ani nenapadne. Príjem tekutín je najzásadnejšia vec, ktorú by sme mali u našich blízkych strážiť alebo sa o ňu aspoň zaujímať.
Ďalšou poruchou spôsobenou starnutím organizmu je znížené čuchové a chuťové vnímanie. Keď z jedla človek nemá pôžitok, stratí vôľu si dopriať dobré jedlá. Stravuje sa teda “jednoducho” a veľmi pravdepodobne nedodržiava vyvážený jedálniček a pestrú stravu.
Častým problémom bývajú tiež zuby, znížená tvorba slín a ťažkosti s prehĺtaním. Jedlo sa teda môže seniorom sprotiviť hneď v prvom okamihu, kedy ho majú rozhrýzť a prehltnúť. S pribúdajúcim vekom tiež telo nedokáže vstrebať toľko živín, využiť ich alebo jedlo vôbec dobre stráviť – znižuje sa totiž množstvo produkovaných tráviacich štiav a celkovo ochabuje činnosť tráviaceho traktu.
Ako pomôcť?
Majte na pamäti vyššie uvedené najčastejšie možné ťažkosti seniorov. O väčšine z nich vám váš blízky celkom určite nepovie. Buď ich sám nie je schopný detegovať alebo ho ani nenapadne, že by práve toto mohlo byť príčinou jeho zhoršených stravovacích návykov, respektíve zdravotného stavu.
Prejdite so svojimi blízkymi čas od času jedálniček a spýtajte sa ich, koľko vypijú za deň tekutín a akých. Skrátka a dobre – zaujímajte sa o nich a dodávajte im potrebné informácie. Tekutiny sú najdôležitejšie a môže sa pokojne stať, že si napríklad váš strýko dá za deň dve šálky čierneho čaju a myslí si, že má pitie “splnené”.
Opýtajte sa na ich bežný program – čo ráno raňajkujú, čo popoludní desiatujú, čo obedujú a čo majú alebo nemajú radi. Ak sa ich jedálniček bude skladať “len z rožkov”, je niečo zle. V tú chvíľu si s nimi sadnite a naplánujte im bohatší jedálniček, obsahujúci tiež ovocie, zeleninu a zdravé tuky. Prípadne svojmu blízkemu môžete pomôcť jedlo uvariť, naporciovať na každý deň a zamraziť.
Čo je ale úplne najdôležitejšie a čomu sa ani najzdravší jedálniček nevyrovná? Vašej priazni a náklonnosti. Navštevujte svojich blízkych ako často to len ide. Neodkladajte návštevu “na neskôr”, pretože nikdy neviete, čo môže prísť. Dlhovekosti sa človek môže dočkať iba vtedy, ak je šťastný!
